„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.“ (Ž 117)

     Milí bratia a sestry!  
     Keby sa nás niekto pýtal, či bude málo tých,  ktorí budú spasení, asi by sme z istotou povedali, že keď sa pozrieme okolo seba, tak veľmi nemá kto prísť do neba. Že svet je skazený, bezbožnosť stále rastie a dobrých ľudí ubúda. Pán Ježiš neodpovedal. Zrušil zvedavosť ľudí a povzbudil k väčšej snahe. Nežil v lepších časoch ako my. Tou tesnou bránou nie je klietka prikázaní a náboženských obmedzení, ale Pán Ježiš. On je bránou, cez ktorú sa vchádza do neba. Toto je radostná zvesť dnešnej nedele. To je evanjelium, ktoré máme hlásať v celom svete. Všade tam, kde nás Božia prozreteľnosť pošle. Nebo je nezaslúžený Boží dar. Nik sa nespasí sám, len v spolupráci s Božou milosťou. Nedá sa kúpiť,  len prijať ako dar. Nebo je otvorené pre všetkých a Pán Boh túži dať radosť Božieho kráľovstva všetkým. Cesta do neba je spojená s plnením Božej vôle. Aby sme nepočuli slová pri Božom súde: „Nepoznám vás. Hovorili ste o mne, odvolávali ste sa na mňa,  ale nežili ste so mnou. V rozhodovaniach som vám bol cudzí, aj v rečiach a skutkoch.“ Aj v konaní dobra sa potrebujeme pýtať Pána, či to, čo chceme robiť, chce aj on. 
     Preto žime radostné posolstvo dnešného evanjelia. Radosť z toho, že nás Pán Boh čaká v nebi a dáva sa nám poznať cez sviatosti a Sv. písmo.  Neľakajme sa hriešnosti svojej ani nášho okolia. Venujme sa radšej naprávaniu toho, čo nám nevyšlo a modlitbám za tých,  ktorí ešte k pokániu nedozreli. Božie milosrdenstvo je nekonečné. Jediné obmedzenie je jeho neprijatie zo strany človeka. 

Dominik Jamrich, kaplán

(Oravské centrum mládeže, Ústie)

Pane, príď mi čím skôr na pomoc.“ (Ž 40)

     Milí čitatelia!
     Pred mesiacom bola spustená na vodu loď s chirurgickým, interným, očným, zubným oddelením, laboratóriom, očkovacím oddelením, rádiológiou, ošetrovňou, lôžkovým oddelením. Na lodi pracuje desať zamestnancov, rehoľník a tím pastoračných pracovníkov, 20 zdravotníkov, medzi nimi aj profesori a známi lekári.  Loď má dĺžku 32 metrov a vyplávala z prístavu mesta Obido, provincii Paraná. Pracuje v oblasti Amazónie, kde nemá prístup k lekárskemu vyšetreniu a ošetreniu viac ako 700-tisíc ľudí.
     Zvláštnosť tohto podujatia spočíva na pôvode tejto lode: je to “lietadlová” loď pápeža Františka. Loď a myšlienka na ňu je ovocím posledného svetového stretnutia mládeže. Niekedy sledujeme veľké ciele a vzdialené ideály, ale nevšímame si konkrétne možnosti na dobré skutky. Napríklad na zemi je obývaných iba 7{c23bec2a21a99fc47171c12331cc7928524b4e7f4587369ea36034df11853f82} súše. Ale stále sa objavujú hrozivé scenáre o prehustení zeme jej obyvateľmi. Hľadáme možnosti bývania na Marse, a pritom stačí pripraviť podmienky na bývanie na neobsadenej časti súše alebo morskej hladiny. (Grygar, 0419)
     Pretože sa o tom hovorí, ako o jednej možnosti. Pápež František urobil všetko preto, aby ľudia v ťažko prístupných oblastiach mohli dostať lekárske ošetrenie a pomoc v chorobe napriek chudobe a veľkých vzdialeností od ich sídiel. A dielo je na svete. Možno chceme osloviť hnevníkov na pracovisku, aby sa zmierili, ale sami máme chladné vzťahy so svojimi najbližšími. Modlime sa o to, aby sme sa nebáli byť iní ­– Ježišovi. Hoci budeme vytŕčať a druhí budú hovoriť, že sa od nich vzďaľujeme len preto, že sa usilujeme o lepšie vnútro a krajší svet naplnený Božím milosrdenstvom.
     Pán Ježiš hovorí o ohni, ktorý priniesol na zem a chce, aby vzplanul. Je to pre nasýtenie sveta Božou milosťou, pretože tá zachráni naše vzťahy a životy.
     Ona je znamením, že sme pre stvorení pre svet večného života a lásky. Nie pre tento svet, tu sme len na prvej stanici. Nie sme z tohto sveta.

Juraj Spuchľák, dekan – farár