3. pôstna nedeľa 24. 3. 2019

Milostivý a milosrdný je Pán. (Ž 103)

     Kniha Exodus nám dnes predstavuje Mojžiša. Jemu Boh zveril veľmi dôležitú úlohu – aby vyviedol Boží ľud z Egypta na slobodu. Bol nielen vodcovskou autoritou, ale aj spoločenskou a duchovnou. Ak by šlo len o technickú stránku vedenia ľudu, Boh si mohol ušetriť námahu so všetkými tými zázrakmi a mohol im zázračne dať navigáciu dnešnej kvality. Keďže toto putovanie bolo vlastne Božou školou v prírode, Boh cez Mojžiša tento národ aj cez „nevydarené lekcie“ učil poslušnosti, dôvere v Boha a životu na slobode.
     Počas odchodu z Egypta Boh urobil v prospech Izraelitov mnoho znamení. Skúsenosť s Božími zásahmi do ich dejín mala obrovský vplyv na vieru v Boha a na dôveru v jeho pomoc pre ďalšie tisícročia.
     Chcel by som poukázať na jeden dôležitý moment počas prechodu z otroctva na slobodu. Je to zastávka pod Sinajom. Božie prikázania sú nevyhnutné pre zmysluplné prežívanie slobody. Boh, ktorý najlepšie pozná ľudskú prirodzenosť, urobil túto dôležitú vec, aby sa SLOBODA NESTALA ORTIEĽOM SKAZY pre ľud, ktorý Boh mal tak rád.
     Musíme si uvedomiť, že neexistuje bezbrehá sloboda, a tiež že nie je jedno, aké kvality majú naše autority. Čím viac je vodca ľudu napojený na Boha, tým väčšie požehnanie z toho plynie pre tých, ktorých vedie.
     Prosím, modlime sa za naše autority – za otcov v rodinách, za kňazov a biskupov v Cirkvi a za politikov v národe.

                                                                                    Štefan Hrbček, kaplán

2. pôstna nedeľa 17. 3. 2019

Pán je moje svetlo a moja spása. (Ž 27)

     Milí bratia a sestry!
     Choďte do obchodu a nájdete stovky kníh o tom, ako sa stať úspešným človekom. Zoberte do ruky časopis alebo otvorte internet a valia sa na vás ľudia s radami, ako dosiahnuť úspech v živote. Záplava prednášok “úspešných” o úspechu, ktoré počúvajú “neúspešní” so zatajeným dychom. 
     Život však nie je závod o úspech, ktorý sa často meria peniazmi alebo aplauzom publika. Všimli ste si, že to, čo sa často prezentuje ako úspech, sú vlastne tri pokušenia, ktorými diabol lákal Ježiša na púšti? Premeniť kamene na chleby – pokušenie byť dôležitý a obdivovaný. Skočiť z vrcholu chrámu a nechať sa zachrániť anjelmi – pokušenie urobiť niečo veľkolepé a zožať slávu pred publikom a médiami. Získať všetky kráľovstvá – pokušenie moci.
     Hovoríme o úspechu, výkonnosti a raste a zabúdame na slová pokušenie, hriech a svedomie. Neuvedomujeme si, že za úspech nemôžeme považovať nič, čo sme dosiahli porušením Božích princípov? Úspech je, že sme dostali dar života, že máme okolo seba ľudí a krásnu prírodu, že sme dostali talent, aby sme mohli každý deň urobiť niečo užitočné. Úspech je každé ráno, keď sa zobúdzame do nového života a každý večer, ktorého sme sa dožili. Úspech je, že máme čo dávať, pretože sme každý deň tak veľa dostali. A najväčší úspech je, keď sa nám rozjasní srdce a zrak a uvidíme všetky dary a Darcu, ktorý sa zhovievavo usmieva nad tým, ako sa naháňame za „úspechom.” A raz nás možno príjme vo svojom dome a budeme sa spolu smiať na táraninách o úspechu.
     Dovtedy, a cez tento pôst, ktorý sme začali, ešte viac ako inokedy – nezapracme svoj život zbytočnosťami, nepodliehajme všetkým podnetom z okolitého sveta. Naučme sa rozlišovať dôležité a nedôležité veci v našom živote, aby sme sa tešili z toho, čo máme a zveľaďovali to. Aby sme sa zbytočne nenaháňali za tým, čo nepotrebujeme a možno nás iba vzďaľuje od nášho skutočného povolania.
     Prajem nám všetkým, aby sme aj vďaka tomuto času pôstu zreteľne počuli ten správny hlas, tak ako píše Ján: “Ovce ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím však nikdy nepôjdu, ale utečú od neho, pretože hlas cudzí nepoznajú. (Jn, 10,4 – 5,14). Nenechajme, aby povrchné a naliehavé veci pohltili tie dôležité v našom živote, neprijímajme všetko, čo sa nám zdá na prvý pohľad atraktívne a pravdivé len preto, že sú toho plné médiá. No tiež nemeňme smer v hmle a v čase bezútešnosti a trápenia zostaňme vytrvalí. Nepodliehajme ani pesimizmu a náladám, že všetko okolo nás je zlé. V temnote nepreklínajme temnotu, ale objavujme prichádzajúci nový svet.

Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V.I.A.C., Trstená)

8. nedeľa v Cezročnom období 3. 3. 2019

Ako je dobre oslavovať teba, Pane! (Ž 92)

     Milí bratia a sestry!
     V minulých dňoch sme mohli byť svedkami, prípadne ste sa aj sami zúčastnili rozličných zábav, plesov a karnevalov. Tieto akcie organizovali rozličné firmy a inštitúcie, záujmové združenia a obce. Ak sa do Popolcovej stredy na nich zúčastňovali veriaci aj neveriaci, dobrí aj ľahostajní kresťania, tak práve spomínaná streda urobila cez všetky zábavné podujatia akoby pomyslenú hranicu. Na jednej strane hranice ostali tí, ktorí sa budú ďalej zabávať, na druhej strane zasa tí, ktorí si uvedomili, že začína pôst a chcú ho užitočne prežiť pre svoje vlastné posvätenie. Jedni sa budú pripravovať na veľkonočné sviatky ako deti Božie, iní ako deti diablove.
      Je dôležité, aby sme s Ježišovým Duchom vstúpili do vnútra nášho života. Prakticky to znamená, že si každý deň nájdem čas a miesto, aby som s Ježišom uvažoval nad tým, ako žijem, čo je pre mňa v živote najhlavnejšie, čo zlé alebo dobré som urobil ľuďom, čo je pre mňa v danej chvíli najväčší životný problém, čo ohrozuje moju dušu, čo by som chcel v budúcich dňoch dokázať a podobne. Vstúpiť s Ježišom do vnútra nášho bytia si od nás vyžaduje odvahu a poslušnosť. Odvahu nebáť sa zmeniť svoj život a poslušne prijať to, čo od nás žiada Ježiš.
      Pre jedných budú plesy, zábavy a karnevaly pokračovať. Nazvali sme ich deťmi diabla. Pre nás sa skončili a nazvali sme sa deťmi Božími a bratmi a sestrami Ježiša. Nebojme sa, že nás čaká nejakých smutných 40 dní v našom živote. Nebojme sa ani obrazne povedať, že teraz si môžeme každý deň „zatancovať“ s Ježišom. A to tak, že spojíme naše srdcia s jeho srdcom a dovolíme mu, aby naše srdcia vyliečil v ozdravujúcom tichu a samote.

Jaroslav Chovanec, farár

7. nedeľa v Cezročnom období 24. 2. 2019

Milostivý a milosrdný je Pán.“ (Ž 103)

     Milí bratia a sestry!
     Každá škola má svoj poriadok. Má presne vymedzené vyučovacie plány, zameranie, prestávky, dátumy prázdnin. Ich systém a fungovanie je spôsob, cez ktorý sú pozvaní žiaci rásť. A každá škola, každý dobrý učiteľ by mal mať najväčšiu radosť vtedy, keď vidí, že jeho žiaci zužitkovali, čo ich naučili. Aj my sme povolaní byť učeníkmi – žiakmi Ježiša a On k tomu povoláva naozaj každého, kto v neho uveril. Slovo učeník v pôvodnom význame znamená aj človek, ktorý prijíma inštrukcie od druhého, prijíma vedenie majstra. Zvláštne na tom je, že Ježiš, keď hovorí o svojich učeníkoch, hovorí o nich ako o svojich priateľoch. „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Jn 15,15) Túži, aby sme v tom dozrievali. Každý z nás je učeníkom a nikto sa nenarodil ako hotový produkt viery, ktorý už všetko zvláda a vie. Ježiš nás volá, aby sme v prvom rade boli s Ním a chce, aby sme boli napojení na neho ako ratolesti na vinič. Učeník sa učí tak, že napodobňuje svojho majstra. Preto nám pripomína:  Dávajte a dajú vám…  Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im… Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec… Nesúďte a nebudete súdení…, odpúšťajte a odpustí sa vám. Naše učeníctvo sa prejavuje v tom že, sa snažíme byť podobní Ježišovi a pritom neustále vieme, že všetko, čo robíme, robíme s pomocou jeho milosti. Každý učiteľ sa teší, keď už jeho žiaci sú samostatní a on nemusí nad nimi stáť, ale keď nás Ježiš posiela, prisľubuje, že zostáva s nami.
     Učeníkom sa teda stáva ten:

    • kto povie Ježišovi áno na jeho volanie (Mk 3, 13);
    • kto zanechá svoj starý spôsob života (Mk 1, 20; Lk 5, 11);
    • kto má Máriu za svoju matku (Jn 19, 27);
    • kto je pripravený byť v akejkoľvek situácii poučený (Mk 9, 35; Mk 12, 43);
    • kto ide a robí, čo mu Ježiš rozkáže (Mt 21, 6);

Matúš Reiner, kaplán

(Oravské centrum mládeže, Ústie)

6. nedeľa v Cezročnom období 17. 2. 2019

Vyber si čo chceš

     Boh viedol ľud starého zákona cez vyvolených ľudí, ktorí sa najčastejšie opierali o autoritu Božích prikázaní. V 5. st. pred Kristom však bolo prikázaní omnoho viac. Viesť Boží ľud bolo veľmi ťažké kvôli mnohým zlyhaniam kráľov aj morálnemu úpadku obyčajných ľudí, preto vznikali ďalšie a ďalšie príkazy a zákazy (Tóra a Talmud). Myslím si, že aj keby do úplne najmenších detailov vypracovali morálku  a každú oblasť života vymedzili prikázaniami, ešte to nezaručí svätý život ľudí. 
      Všimnime si, prosím, že Ježiš nepridal žiadne ďalšie prikázania. Potvrdil platnosť Desatora a dal dôraz na príkaz lásky k Bohu a blížnemu. Robil však jednu dôležitú vec –  zjavoval Božiu lásku k človeku, jeho svätosť, dobrotu a krásu. Nedáva príkazy, ale chce prebudiť najvyššie túžby, ktoré sa ukrývajú v každom ľudskom srdci.
     Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske!  (Gal 5, 13)
     Je lepšie, ak milujeme Boha preto, že chceme, než preto, že musíme (napr.  strach pred trestom). Evanjelium nás vedie k tomu, aby sme spoznali najvyššie dobro, a aby sme sa preň ľahko rozhodli. Vyber si čo chceš…  si slobodný. Najlepšie je, keď budeš chcieť dobro, pravdu, krásu.

Štefan Hrbček, kaplán