Na najobľúbenejšej pešej zóne v centre mesta spôsobný a smelý mladík pred množstvom ľudí okolo seba hrdo vyhlásil: „Pozrite sa na krásu môjho srdca a obdivujte ho. Nepochybne je najkrajšie a najdokonalejšie v celej krajine a možno aj na svete!“ Ľudia navôkol fascinovane skúmali mládencovo srdce. Nebol na ňom ani jediný škrabanček, ani jediná chybička. Všetci sa zhodli na tom, že to je to najkrajšie srdce, aké kedy videli. Mladík pokračoval v pyšnom ospevovaní dokonalosti svojho srdca. Akýsi starček sa pretisol cez zástup a spýtal sa: „Je podľa vás srdce tohto mládenčeka také pekné ako moje?“
Ľudia a chlapec sa zahľadeli na starčekovo srdce, ktoré mocne bilo, no bolo pokryté jazvami. Boli na ňom štrbinky, na ktorých chýbali malé čiastočky a ich miesto zaujali iné, ktoré tam presne nezapadli, Čím sa vytvorilo mnoho nepravidelnosti. Na niektorých miestach dokonca celé kúsky chýbali.
Keď mládenec uvidel starčekovo srdce, povedal: „To myslíte vážne? Porovnajme si naše srdcia. To moje je bezchybné, neporušené a vaše samá jazva a diera!“ „Máš pravdu!“ riekol starček. „To tvoje vyzerá dokonalo, no ja by som s tebou nemenil. Pozri, každá jazva predstavuje človeka, ktorého som miloval. Vzal som kus zo svojho srdca a daroval mu ho. Aj mnohí z nich mi dali dielik svojho srdca, aby som ho vložil do môjho. A keďže tieto kúsky neboli rovnaké, vytvorili na mojom srdci nepravidelnosti. Prijal som ich preto, lebo, mi pripomínajú lásku, o ktorú som sa s nimi delil, Niekedy som dal čiastočku svojho srdca človeku, ktorý nedal zo svojho nič. Preto tu mám tieto rany, A bolia ma: Zostávajú otvorené a pripomínajú mi lásku, ktorú som venoval týmto ľudom… Čakám, že jedného dňa mi ponúknu svoju lásku, a tak zaplnia tieto prázdne miesta. Chlapče, čo ty na to? Už chápeš, aká je pravá krása? Mladík mlčal a po tvári mu tiekli slzy, pristúpil k starcovi, vzal dielik zo svojho srdca a podal mu ho, starček urobil to isté. Mládenec sa zahľadel na svoje srdce, ktoré už nebolo dokonalé ako predtým, no napriek tomu bolo krajšie. Starec a chlapec sa objali a spoločne odišli.
Dieťa moje, milovať nie je ľahké. Často si myslíš, že miluješ, a pritom nerobíš nič iné, len všetko ničíš, všetko pokazíš. Milovať znamená stretnúť sa, a aby si sa s niekým stretol, je potrebné s vnútorným súhlasom vyjsť zo seba v ústrety druhej bytosti. Milovať znamená komunikovať a aby si komunikoval, je potrebné zabudnúť na seba a myslieť na druhého.
Milovať znamená trpieť. Lebo po hriechu, dobre ma počúvaj, lebo milovať po hriechu znamená nechať sa ukrižovať pre druhého. (Ferrero, B.: Zaplátané srdce.)
Ježiš Kristus zomrel aj za Samaritánku pri Jakubovej studni, aj za mňa…
Ku skutočnému šťastiu musíme vyjsť nielen na Horu premenenia k sláve, ale aj na Horu premenia k láske – na Golgotu. Ježiš premieňa srdce.
Juraj Spuchľák, farár – dekan
