Po odpuste …

 Milí bratia a sestry,
          Karmelská – Škapuliarska Panna Mária nie je iná Panna Mária ako Božia Matka a Panna.
          Predsa jej sviatok je vždy trochu iný ako ostatné mariánske sviatky. Je poznačený rozdávaním škapuliarov – prihlásením sa do radov ctiteľov Panny Márie, ktorí žiadajú od nej tým ochranu, ale aj sami sa hlásia ku jej nasledovaniu.
          Tohto roku odpadol koncert Spievame Márii, jarmok, odpustová slávnosť na námestí. Bola v kostole. Biskup Ján, ktorý prijal pozvanie, pokojným hlasom hovoril o nemožnosti vydobyť sebe alebo iným skutočný mier.
          Aj my sme za spravodlivosť, pokoj, ale dosahujeme oboje často menším zlom. Myslíme, že menšie zlo porazí väčšie, ako napísal na svojom blogu Ján Košturiak.
          V skutočnosti je zlo podobné jedno druhému. Svojou deštrukciou, ničením dobra v nás aj okolo nás. Preto nemožno zlo poraziť inak, ako dobrom. „Dobrom premáhajte zlo.“ Toto sa dozvedáme z Nového zákona. A je to pravda. Aj mier niekedy chceme vydobyť menším zlom, ale postupne zisťujeme, ako obe zlá rastú a nakoniec sme v tom – ako sa hovorí – až po uši. V zle a zlom zasiahnutí.
          Panna Márie je príkladom dobra. Premáhala zlo dobrom. Boh jej pomáhal a tak sa úplne odovzdala Jemu. Duch Svätý konal v jej živote divy, ale aj pokroky, ako rástla duchovne aj telesne.
          Myslím si, že hlavné ťažisko týchto úvah sa nachádza v našich rodinách a vzťahoch medzi nami. Ak chceme dobrom premáhať zlo, už slovo premáhať hovorí o námahe. Tá je v tomto prípade väčšia ako keď si na pomoc zoberieme zlo – proti zlu. Premôcť dobrom, je ukázať dobro aj tomu, kto by si podľa pohľadu sveta zaslúžil zlo, lebo je zlý alebo zle koná. Ale keď máme radi toho druhého, potom to s dobrom ľahšie.
        „V spore na Balkáne mnohí zabudli, že sú si navzájom bratmi a sestrami. Jedna i druhá strana mala svoju pravdu. Filozofovali ju. Každý videl len seba. A predsa celkom tak nebolo. Svet obletela fotografia asi dvanásťročného dievčatka, ako na úteku z Kosova nesie na chrbte asi štvorročného bračeka. A pod fotografiou bol text. Novinár sa pýta: „Nie je ti ťažký?“ A dievča úsmevom odpovedá: „Je to môj brat!“ (Záver –  Stanček, Ľ.: Homília na štrnástu nedeľu cez rok. Vincentini.sk).

Juraj Spuchľák, dekan – farár