Minulosť nechajme Božiemu milosrdenstvu, budúcnosť Božej Prozreteľnosti. Prítomnosť prežívajme takto: modlime sa horlivo, ako keby všetko záviselo od Boha a konajme tak poctivo, ako keby všetko záviselo od nás. Lebo každé dielo človeka je výsledok Božej milosti a práce človeka. Či je to námaha na poli práce alebo modlitby. Starostlivosti o pozemský príbytok pre nás a našich blízkych, alebo úsilie o našu spásu a spásu nám Bohom zverených.
Myšlienka Božieho hrobu v kostoloch je ohraničená bývalými hranicami monarchie a samotné liturgické úkony súvisiace s obrazmi vzkriesenia pri Božom hrobe na Bielu sobotu po hlavných obradoch sú ovocím dávno udelenej výnimky, ktorá prerástla v nábožný zvyk. To je vzácne a pekné, ak u nás máme v kostoloch Boží hrob a v ňom Sviatosť Oltárnu. Adoráciu počas noci v čase najvážnejších chvíľ pre Cirkev a každého z nás. Kedy Ježiš takmer zavŕšil svoj príchod na svet. Takmer, pretože konečné zavŕšenie prichádza so Zmŕtvychvstaním a Druhým príchodom na tento svet a Posledným súdom, pozdvihnutí človeka a stvorenia do slávy a skutočnej pôvodnej dôstojnosti. Treba k tomu pracovať v prítomnosti Božej a vo vedomí poslania, ktoré sme dostali podľa miesta, kde sa nachádzame a vo svedomí videnia tohto poslania. Pohľad do hrobu je pre Ježiša minulosťou, pre nás pohľad do toho nášho je budúcnosťou.
On prichádza s milosrdenstvom a prináša nádej.
Istý učiteľ tvrdil, že má knihu, v ktorej je všetko, čo treba vedieť o Bohu. Nik tú knihu nevidel, kým si ju akýsi snaživec naliehavými prosbami od učiteľa nevydrankal. Priniesol ju domov a dychtivo ju otvoril. Všetky stránky v knihe boli biele. „Tá kniha nikomu nič nepovie,“ protestoval snaživec, keď sa vrátil k učiteľovi. „Viem to,“ dostal pokojnú odpoveď, „ale pozri, koľko veci našepkáva.“ Každá chvíľa tvojho života je prázdna stránka. Napísať ju musíš ty. (Bruno Ferrero)
Prozreteľnosť – Božiu starostlivosť o nás. Nádej, ktorú nám prišiel dať vo forme svojho pokoja, ktorý nemôže dať svet je prameňom pre oživenie našej prítomnosti, aby bola plodná, aby sme ju nepremárnili skutkami tmy a plnej starosti o tento svet. A tak bude pohľad do nášho hrobu pohľadom do minulosti – pre večný život, ktorý s oprávnenou nádejou očakávame.
Juraj Spuchľák, farár – dekan
