Drahí bratia a sestry, milé prvo-prijímajúce deti, milí rodičia!
V dnešnom evanjeliu počúvame o potrebe napomenutia. Potreba – to nie je možnosť, ale potreba, teda to, bez čoho sa nezaobídeme.
V tieto dni sa pripravuje naša farnosť na slávnosť prijatia prvého svätého prijímania detí tretích ročníkov. Tie sa pripravujú nielen v škole, ale aj vo farnosti i v našich rodinách. Na túto udalosť – prvé prijatie Sviatosti Oltárnej – je potrebné sa pripraviť tak, aby sme aj my, ktorí sme už Eucharistiu prijali pred mnohými či viacerými rokmi, si spolu s našimi prvoprijímajúcimi deťmi obnovili krstné sľuby. Je potrebné, aby sa dobre aj vyspovedali a v čo v najkratšom čase išli na sväté prijímanie, aj keď nie sme ich rodičmi alebo v rodinnom vzťahu – pokrvnom. Keďže sme Božou rodinou, každý potrebuje obe formy napomenutia: pozitívne ako dobrý príklad, aj negatívne ako upozornenie na chybné konanie.
Jeden z kňazov to napísal takto: Stal som sa kňazom a z kazateľnice som hrmel, že je potrebné milovať slobodu a neváhať za to aj niečo zaplatiť. Mal som radosť, že je to prijímané. Raz za mnou prišli dvaja starší ľudia s prosbou: „Pán farár, povedzte nám aj niečo o Pánu Bohu, potrebujeme silu a útechu. Ako sa máme modliť. Chodíme akosi stále dookola, ale ako ísť na hlbinu …“ Spomínal si na ten pocit bezradnosti a zahanbenia. Najradšej by sa nebol ani len videl. Chcelo sa mu zutekať… Potrebovali pomoc, lebo kríž, ktorý niesli, bol ťažký a tvrdý. Chceli počuť, ako na to ísť svojou vierou, ako nestratiť nádej a ako sa ohriať v Božej prítomnosti. Bola to pre neho riadna rana. Musel nastať obrat v jeho živote, aj v jeho slovách. V konkrétnych situáciách Života hľadal. ako sa priblížiť k Pánu Bohu. (Zdroj: VACHA, S.- SATORIA, K. Život je sacra zaujímavej. Brno 2013, s. 12).
Máme čas na rozhovor s deťmi o duchovnom živote, o modlitbe, o hriechu a Božej milosti či spáse? Nezabudnime sa za deti najmä modliť. V celej farnosti. Modlime sa aj za ich rodiny.
Juraj Spuchľák, dekan – farár
