Mať niečo zasvätené Bohu je darom pre spoločenstvo a jednotlivca. Odmenou za štedrosť, že zasvätili niečo, niekoho, vznešeným cieľom, hodnotám. Cirkev ako Božia ustanovizeň či aj prikazuje mať v úcte posvätný čas: nedeľu, liturgický rok a jeho obdobia, posvätné miesta: kostol, zasvätené priestory ako kaplnky, domy nádeje (smútku). Zasvätiť – konsekrovať – znamená vyhradiť čas, osobu, miesto len na službu Bohu a s tým súvisiacim činnostiam. Tak je biskupská konsekrácia, kňazská vysviacka, verejné rehoľné sľuby, posviacka kostola konsekráciou.
Znesvätením sa myslí zneuctenie osoby, času, miesta na svetskej činnosti, alebo na páchanie hriechu. Znesvätenie nie je spravodlivé zamestnanie pre napríklad údržbu zariadení kostola. Často však veriaci človek minimálne svoju prácu chce darovať tomuto posvätnému miestu. Za čo treba byť len vďačný. Lebo to nie je povinnosť. Ale z lásky k Bohu to robí ten človek.
Požehnanie je prosba kompetentného zástupcu Cirkvi o požehnanie osôb, ktoré budú s úctou a na dobré veci používať aj na svetské ciele požehnané veci, zvieratá, samého seba, iných ľudí.
Na to je aj svätená voda v kostole, či doma. Spoločná i súkromná modlitba, svätá omša, požehnanie kňaza, požehnanie od rodičov pre deti i navzájom samých seba. Jeden druhého.
Posvätné môžu byť konsekrované veci alebo sväté – Božie sú prirodzenosťou sväté. Takým je telo človeka určené pre vzkriesenie – je Božie, preto ho pochovávame obradom. To je pohreb. Meradlom úcty nie je len bolesť nad stratou blízkeho, ale zameranie a zasvätenie Božie zosnulého kresťana.
Svedomie človeka je svätyňou pre Boha a človeka. Život človeka je posvätný. Preto ochrana nového človeka pri počatí, posvätný, lebo život je Boží, Bohu patrí, osobitne život človeka a to celý. Hriechom je aj usmrtiť nevyliečiteľné chorého starého človeka. Všetko posvätné od prirodzenosti je chránené Desatorom. Božie posvätné časy ako je Božie narodenie, i jasličky ako symbol ukazujú, že Boh Kristus prišiel posvätiť aj náš ľudský obyčajný život.
Smutné udalosti v susednej krajine nás upozorňujú na potrebu mať v úcte posvätné veci, miesta, časy. Odpočinutie večné daj, Pane, obetiam.
Juraj Spuchľák
