Pán Boh nemá rád modly. Modlou je všetko, čo uprednostňujeme pred Pánom Bohom, čo máme radšej, ako jeho. Možno sme už dlho tak aj vnímali, že tie materiálne veci sú krásne, dobré, užitočné, ale nemajú v sebe stabilitu a nedokážu prinášať trvalú istotu. Táto doba nám potvrdzuje neistotu materiálnych istôt. V žalme čítame: „Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí, a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“ Mnoho rokov sme nadšene vítali Nový rok, a posledná doba nás skôr prenasleduje so strachom, čo prinesie.
Dobre sa najesť, dobre si vypiť a zatriasť zemou s množstvom pyrotechniky – to bývala bežná forma oslavy príchodu ďalšieho roka a možno v tom roku prišlo mnoho starostí a trápení. To oslavovanie samo o sebe nie je zlé, ale Pán Boh, ktorý sa o nás celý rok staral dostane omnoho menej vďačnosti a úcty, ako stánok s jedlom a zábavnými výbušninami. V tejto dobe, keď pociťujeme určité ohrozenie s každej strany začíname stále viac ďakovať za každý prežitý deň.
V nikom nemáme takú záruku, ako v Pánu Bohu. Je tak veľmi potrebné sa na konci roka zastaviť a ďakovať Pánu Bohu. Je krásny zvyk pochváliť kuchára, dobré jedlo… a treba to robiť. Tento zvyk preniesť aj na každé dobrodenie, ktoré dostaneme od Pána Boha. Keď prišiel Pán Ježiš na túto zem, začal sa počítať nový letopočet, lebo nastala nová doba.
Sv. Ján napísal: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi …. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“
Našou úlohou nie je pochopiť Pána Boha, to sa nedá, ale pochopiť to, čo konkrétne Pán Boh od nás chce. Každý má inú cestu do neba, lebo žije v iných podmienkach, má inú povahu a iné okolnosti života. To nás núti neposudzovať druhých, ale venovať sa skúmaniu vlastnej cesty, po ktorej nás Pán Boh volá. Slovo sa telom stalo – v našom živote sa Božie slovo, ktoré počujeme v kostole, alebo prečítame zo sv. Písma má stelesniť – stať sa skutočným, reálnym, viditeľným v našich skutkoch. Všetkým vyprosujem milosť dobre prežiť rok, ktorý nás čaká. A mať čas aj ďakovať Pánu Bohu za všetky dobrodenia, ktoré nám dal.
Odprosiť za to, čo nebolo dobré a prosiť o Božiu milosť aj do ďalších dní. Nech oslava pri stole je spojená aj s oslavou Pána Boha a nech sa vďačnosť a sláva vzdávaná Pánu Bohu stane súčasťou každého dňa.
Dominik Jamrich, kaplán
