Cez prázdniny sa viac ako inokedy zamýšľame nad osvojiť životom. Ponúkam Vám zopár oporných bodov. Povrchnosť, útek od povinností. To je časté pokušenie, keď uvažujeme o svojich chybách a nezdaroch. Pri sledovaní rád sa obraciame aj na internet. Pamätajme však: 99,99 % informácií máme ignorovať. Jednu stotinu využiť. Filmy, knihy a linky na internet redukovať viac ako v minulosti. Komárek hovorí, že informačné odtučňovanie je aktuálne najmä dnes. Google a Facebook nie je okno do sveta, ale zrkadlo môjho ega. Aj film je pretavený príbeh predsudkami našej doby. Ani ten nám veľa neporadí. Ak sme to urobili, potom uvažujem o potrebe zmeniť seba a v Božom mene slúžiť iným. Sv. Terezia Avilská – konala podľa pohľadu na človeka, v ktorého vnútri sídli Boh Trojjediný. Najprv obrátila namáhavo troch ľudí. Potom založila 16 kláštorov. Španielsko sa obracalo. Tisíce mladých žien prichádzalo k obráteniu, ktoré pre ne znamenalo niekedy nové duchovné povolanie, niekedy obrátenie v povolaní, ktoré prežívali – v manželstve a rodine. Všetky naše snahy pretkávajme modlitbou, ako sa polievajú kvety v záhrade. Nepozorná modlitba je ako deravé vedro a polievanie kvetín. Modlitba má byť vnútorná. Štefan Smoleň v knihe “Buď, kde si!” Hovorí o troch pravidlách: 1. Staraj sa o seba. O svoj duchovný život a rast. Pravdivosť povolania. A v povolaní sa staraj o druhých. 2. Neodchádzaj z miesta, kde si. Niekto sa sv. Antona spýtal, čím sa zapáči Bohu. Odpovedal: Aby som bol citlivý na stretnutie, keď si ku mne Pán sadne ako k Samaritánke. Povolanie alebo stav si vyžaduje vytrvalosť. Nemôžeš ísť po troch cestách naraz. Pri žehlení treba žehliť, pri modlitbe sa modliť. Rozbíjanie rodinných vzťahov niektorí volajú epochou sériových monogamií. Budovanie manželského vzťahu prirovnávajú k výstupe na vrch. Ale pod vrcholom v hmle na kameňoch sa turisti rozídu a vrátia a znova začínajú s iným človekom výstup. Tak to vyzerá pri pokusoch začínať nové vzťahy. Podotýkam, že je veľmi bolestné, ak ten druhý vo vzťahu zisti, že ten prvý neférovo vzdáva výstup len preto, aby začal s iným…3. Rob to, čo robíš vo všedný deň. Tak dosiahneš spásu. Zamiluj si všedný deň. Odpoveď na otázku istého návštevníka kláštora: – Čo mám robiť, aby som dosiahol spásu? Mních, čo odpovedal, plietol povrazy. Rutina – hovorí – ma ukotvuje v prítomnosti a prítomnosť mám vedie k stretnutiu s Bohom. Rutina je forma mučeníctva. Rutina a opakovanie ma chráni pred klamom. Pokušenia malátnosti – je to nuda a zároveň všetečnosť. Telesná malátnosť a nepokoj. Obedňajší démon – tak to volajú duchovní vodcovia. Je to hlad srdca pre únavu z rutiny. Emerichová, svätci hovoria: Keď dosť dlho vydržím držať srdce o srdce, príde potrava zhora. Niekedy zabúdame, že aj duchovný život má svoje počasie. Aj môj duchovný život. Záchrana je rutina, vtedy, keď sme malátni a nechce sa nám. Pomáha vo vernosti Bohu. Príde aj nechuť k modlitbe. Podotknime, že modliť sa v nechuti nám môžu anjeli závidieť.
A už bolo povedané všetkého potrebného dosť. Čo chýba, je mlčanie. To je dôležité ako voda pre smädného. 🙂 Toľko na prázdniny…
Juraj Spuchľák, farár
