Za posledných niekoľko týždňov, či mesiacov sme si prešli kadečím. Nádejami, zúfalstvami, istotou i neistotami. Každý sa rozhodol kráčať podľa svojich ciest. Niekto sa sťažoval viac, niekto menej. Niekto hádzal vinu na druhých, niekto sa snažil prehodnotiť seba. Niekto našiel obetného baránka v predstavených Cirkvi a štátu, niekto sa rozhodol prijať obetu svojho utrpenia ako dar viery Bohu.
V období očakávania Vianoc, Narodenia Pána, je dôležité prekonať seba a pracovať. Pracovať na cestách. Cestách a mostoch našich vzťahov. Je prirodzené, že cesty sa časom pokazia, ale je neprirodzené ak ich pokazené necháme. A je nadprirodzené hľadať v nich opäť lásku, ktorá sa stratila.
Na čo písať viac, práce je dosť. Aj tie naše domáce práce, upratovania a darčeky sú len znakom toho, že chceme upratať vo svojom vnútri a na svojich cestách. Pretože po ceste, v ústrety k nám, príde Pán. Tou cestou sú naše vzťahy. V maštaľke sa narodí. Tou maštaľkou je otvorené srdce, do ktorého by sa mohol uchýliť. Vstúpi tam svätá rodina. Tou rodinou sú vzťahy, v ktorých žijeme. Priprav cestu, priprav maštaľku a privítaj rodinu. A potom len v tichosti čakaj ako sa narodí Pán. Prajem veľa síl a odvahy na prácach vášho domu, ktorým ste vy.
Požehnanú nedeľu všetkým.
Peter Vnučák OFM
Otázky na zamyslenie:
– ktorú oblasť, vzťah, by som mal napraviť?
– čo mi bráni v tom, aby som tak urobil?
– ako môžem dovoliť Bohu, aby vo mne tieto veci napravil?
– čo konkrétne urobím v tomto týždni na opravách môjho života, sveta?
Kedy to urobím?
