Chudoba v duchu proti pokušeniam
V dnešnom evanjeliu poznávame Ježiša, ako odporovateľa Zlému a Pokušiteľovi. Nediskutuje s ním, ale je pre nás vzorom – odpovedá slovami Svätého písma na každé pokušenie a výzvu k neposlušnosti voči Bohu Otcovi. S diablom nediskutuje. Bránou k takejto pokore je chudoba v duchu. Tá má byť aj naším postojom. Povedzme si niečo o nej. Začína vo vedomí našich prirodzených obmedzení, ktorým každá ľudská bytosť čelí. V každodennom živote. (Metz) Chudoba v duchu nie je materiálna chudoba. Neoberá o radosť zo života. Naopak. Je bránou k radosti. Pretože nám v konečnom dôsledku umožňuje odovzdať sa do Božej vôle, čo vedie k slobode. (Fleming) Závislosť od Božej vôle môže vyznieť ako návod na lenivosť. Veci, ktoré sú mimo nášho dosahu, treba nechať na Boha. Duchovná chudoba nás oslobodzuje od zúfalstva, ktoré prichádza, keď si myslíme, že sa máme spoliehať len na vlastné úsilie a sily. Toto poznanie nás môže uchrániť pred populárnymi pokušeniami našich čias: workoholizmom a ilúziou, že môžeme zachrániť svet. Usilovnosť môže degenerovať na skrytú formu pýchy.
Duchovná chudoba predstavuje oslobodenie od potreby neustále sa ponáhľať, neustále pracovať a byť neustále aktívny. Ochraňuje nás pred škodlivými postojmi byť nie človekom alebo bytosťou s láskou a rozumom, ale akýmsi robotom. Preto je chudoba v duchu prameňom pomoci a základnou čnosťou, nielen blahoslavenstvom, ktorú potrebujeme, aby sme zvládli pokušenia a ťažkosti spojené so súčasným životom, ktorý poskytuje veľa príležitostí na blahobyt, ale nie na vzťahy, veľa kanálov na komunikáciu, ale nie na zblíženie a odpustenie, veľa duchovných smerov, ale nie spásu a naplnenie nášho života a jednoznačné nasmerovanie na večnosť.
Modlime sa o to a usilujme sa, aby sme boli chudobní v duchu, silní voči pokušeniam súčasnej doby a otvorení pre Boha a jeho plány v našom živote – láskavosť voči ľuďom a silný vzťah k Ježišovi v Duchu Svätom.
Juraj Spuchľák, dekan – farár
