Kto bude spasený? Kto dosiahne večný cieľ raja? Na prvý pohľad sa zdá, že biblické texty nasledujúcej nedele, najmä Izaiáš a Lukáš, nám dávajú protichodné odpovede.
Text z Izaiáša prináša utešujúce posolstvo plné prísľubov a veľkej nádeje: Boh chce spasiť „všetky národy a jazyky“, pretože je Bohom všetkých bez rozdielu. Ľudia zo všetkých národov prídu na veľké zhromaždenie zachránených. Všetky národy budú Pánovým obetným darom a Boh si vyberie svojich kňazov spomedzi všetkých národov.
Úplne ináč nám však znie Lukášovo evanjelium, v ktorom tým, ktorí sa pýtajú, koľkí budú spasení, Ježiš dáva dosť skľučujúcu odpoveď: brána pre vstup do raja je tesná; mnohí doň nebudú môcť vstúpiť. Kto sú tí, ktorí budú vylúčení? Odpoveď je prísna: nestačí poznať Ježišovo učenie, nestačí jesť v jeho prítomnosti. Toto všetko je dôležité, ale nestačí to, ak sa človek neobráti. Ak niekto pácha neprávosť, nevstúpi do Božieho kráľovstva.
Aby sme objasnili zdanlivo protichodné posolstvo dvoch biblických pasáží, predkladá sa nám List Hebrejom, ktorý vysvetľuje, aká je cesta spásy: je potrebné dovoliť Bohu, aby nás napravil, vychoval. Táto jeho výchova je niekedy prísna, ale vždy je zameraná na našu spásu. Je to výchova Otca, ktorý chce z lásky priviesť svoje deti k dobru, k obráteniu. Písmo nás pozýva k tomu, aby sme sa neľakali tejto, hoci niekedy prísnej, výchovy, pretože je znakom lásky Otca, ktorý chce priviesť svoje deti k spáse. Naše životné skúšky nie sú trestom, ale sú pozvaním k nášmu obráteniu a spáse.
Posolstvo, ktoré nám v nasledujúcu nedeľu Božie Slovo ponúka vo svojej zdanlivej rozporuplnosti, je výzvou k nádeji a k obráteniu.
Boh skutočne chce spásu všetkých ľudí. Spása však nie je automatická. Boh nás miluje, ale spása potrebuje rovnako našu odpoveď lásky. Práve v stretnutí medzi Bohom, ktorý miluje človeka a človekom obráteným, ktorý odpovedá láskou na Božiu lásku, sa uskutočňuje spása.
Páter Simeon Peter Brindzák, OFM
