Hororové filmy nás nerozrušia, ale života sa bojíme…
Čo trápi našich dospievajúcich mladých ľudí.
Popri potrebe viery v našich rodinách a čerpaní síl s prijímania Eucharistického Krista a sily ostatných sviatostí, ktoré sme prijali alebo prijímame musíme zohľadňovať prirodzené potreby detí a mladých pre telo aj ducha, pretože milosť predpokladá prirodzenosť. Tak hovorí a píše sv. Tomáš Akvinský.
V dnešnej dobre sme svedkami súťaží, ktoré hraničia so zdravým rozumom a predsa hovoria o súčasnom stave a ťažkostiach mladých ľudí. Na sociálnych sieťach sa objavujú výsledky zvláštnych súťaží, v ktorých víťazia tí, ktorí pred prichádzajúcim vlakom prebehnú na druhú stranu koľajníc v najmenšej vzdialenosti od vlaku, často tesne pred ním. Na sociálnych sieťach vidíme selfie obrazy a videá mladých, ktorí súťažia v množstve drog skonzumovaných a predávkovaní prežijú, aj keď sú dávky , ktoré prijímajú, za hranicou únosnosti. Ohrozujú tak svoj život. Robia tak aj preto, že túžia naplniť svoj život a výsledkom podstúpenia rizika je zážitok víťazstva.
Koľko ušľachtilejšie oproti riskantnému správaniu – i keď tiež riskantné, ale ušľachtilé – je premáhať samého seba, odpustiť druhému a nepomstiť sa. Zážitok dobrodružstva je
rovnako plnohodnotný v spolupráci s Božou vôľou zasvätiť svoj život v manželstve, rehoľnom alebo kňazskom povolaní. Ale stretávame sa tu so strachom uzavrieť manželstvo, stať sa
kňazom alebo rehoľnou sestrou, obávame sa záväzku na celý život. Ani tu nechýba dobrodružstvo.
Bojíme sa života, ale nebojíme sa hororových filmov a hrôzostrašných zážitkov spojených s riskantnými súťažami.
Ťažko sa zmieriť aj so šikanovaním na sociálnych sieťach, s pohanou a vysmievaním podľa, pôvodu alebo jednoducho potupou len s túžby ovládať iného. Je potrebné spolupracovať
na tom všetkým nám dospelým aj mladým, aby sme vľúdnosť medzi seba vkladali ako murár vkladá tehly do múra a budovali tak vo svojom srdci domov pre potreby druhého človeka,
pre jeho bolesti, radosti a dávali svoj čas ľuďom, ktorí potrebujú , aby sme ich vypočuli a chápali.
Starosti mladého človeka nie sú jednoduchými starosťami, preto ich nepodceňujme.
Ale v nových podmienkach oproti tým z našej mladosti – keď terajší život často uzatvára človeka do malej izby so štyrmi stenami, aspoň raz suicidálne myšlienky – myšlienky na samovraždu.
Iná štúdia hovorí o potrebe ľudsky a duchovne kvalitného prostredia v rodine:
„Naše zistenia poukázali na dôležitosť rodinného prostredia, konkrétne výchovných štýlov pre rozvoj prejavov rizikového správania adolescentov. V súvislosti s rodinným prostredím zdôrazňujeme dôležitosť trávenia času rodičov s deťmi a vytváranie podnetného prostredia pre ich priaznivý vývin. V súlade s našimi zisteniami pokladáme za dôležité vytvárať pozitívne emocionálne väzby vo vzťahu rodič-dieťa, ktoré pôsobia ako ochranný faktor rizikového správania dospievajúcich. Ak sa pozrieme na druhú dimenziu výchovy, kontrolu, možno poznamenať, že rodičia by mali od detí vyžadovať primeranú disciplínu, tzn. nemať na dieťa príliš vysoké ani príliš nízke požiadavky, mali by primerane kontrolovať a monitorovať dieťa aj s ohľadom na vyváženú otvorenú komunikáciu s dieťaťom o pravidlách a možných dôsledkoch pri ich porušení. V súlade s výsledkami výskumu, máme za to, že výchovné štýly uplatňované v rodinách sú silným faktorom, ktoré podmieňujú vznik rizikového správania dospievajúcich. Rodičia s ľahostajným štýlom výchovy, o svoje dieťa neprejavujú záujem a svojou výchovou mu
spôsobujú perspektívne či aktuálne behaviorálne, zdravotné či sociálne problémy. V opačnom póle stoja autoritatívni rodičia, ktorí umožňujú najvyššiu mieru ochrany pred rizikovým správaním svojich detí. Autoritatívny štýl sa prejavuje relatívne prísnou, avšak srdečnou výchovou, ktorá má za cieľ vychovať samostatného, zodpovedného a sociálne zrelého jedinca. Takáto výchova môže zaistiť aj bezpečný prechod z dospievania k dospelosti. V našom výskume sme z aspektu výskytu identifikovali prevahu autokratickoľahostajného štýlu, čo sa nejaví ako priaznivé pri zistení, že rizikovým správaním sú najviac ohrození adolescenti vychovávaní ľahostajným, autokraticko-ľahostajným a autokratickým výchovným štýlom.“ (V: RIZIKOVÉ SPRÁVANIE ADOLESCENTOV… N. Minarčíková, M. Verešová, PF UKF Nitra, 2020, s. 75).
Dodajme na vysvetlenie, že autoritatívny štýl výchovy sa zakladá na prirodzenej autorite v rodine – autorite matky a autorite otca. Ten je priaznivý pre rast mladého charakteru – hovorí štúdia. Autokratický sa podobá diktátorskému v politickej oblasti. Tu však ide o rodinu. Ten posledný je škodlivý a spolu s ľahostajnosťou je pre výchovu mladého človeka jedovatým
koktailom.
Modlitba za rodinu a v rodine je súčasťou veriacej rodiny pre vieru, že Božia milosť členom rodiny pomáha stále mať slobodu pre pravdu a dobro, ktorú máme hovoriť a konať aj v rodine. A dáva silu prinášať obety ducha aj tela v časoch krízy a meniť ich tak na príležitosť k rastu členov rodiny.
Juraj Spuchľák, farár – dekan
