Germána Cousinová

Svätá

Sviatok: 15. jún

* 1579 Pribac, Francúzsko
† 1601 Pribac, Francúzsko

Germaine Cousin de Pibrac je patrónkou opustených a postihnutých ľudí, obetí zneužívania a týrania a tiež aj patrónkou vidieckych dievčat a pastierok.

Keď sa Hortense rozhodla vydať za Laurenta Cousina z mesta Pibrac vo Francúzsku, nebolo to z lásky k jeho malej dcérke. Malá Germana predstavovala všetko, čím Hortense opovrhovala. Germana bola slabá a chorľavá, jej pravá ruka bola nehybná a deformovaná. Lásku, ktorú malá Germana stratila keď jej zomrela mama, Hortense nahradila krutosťou a týraním.
Germanin otec Laurent bol slaboch, ktorý predstieral, že si nevšimol, keď jeho dcéra dostávala málo jedla a keď sa musela plaziť, aby dostala jedlo určené psovi. Neochránil ju, keď ju macocha nechala tri dni v kanáli, zatiaľ čo sa starala o sliepky. Nezasiahol ani vtedy, keď Hortense vriacou vodou obliala Germainine nohy.
Niet divu, že pri takomto zaobchádzaní, Germana bola čoraz viac chorá. Ochorela na skrofulu, čo je typ tuberkulózy, pri ktorom sa jej zväčšili krčné žľazy a neskôr sa objavili vredy. V takomto stave bola „ľahkou korisťou“ pre akékoľvek ochorenie. Namiesto ľútosti v Hortensinom srdci vzrástlo ešte väčšie opovrhovanie a Germana sa stávala čoraz škaredšou v očiach macochy.
U svojich súrodencov táto svätica nenašla žiadnu lásku ani sympatiu. Tí podľa príkladu svojej matky tiež Germanu týrali tak, že jej do jedla sypali popol a dávali smolu do oblečenia. Macocha to považovala za zábavné.
Hortense sa nakoniec predsa len znepokojila pre Germanino ochorenie, no to len preto, aby sa jej vlastné deti nenakazili. Donútila ju, aby spávala v stodole. Jediné teplo, ktoré mala počas studených zimných nocí bola vlna oviec, ktoré v stodole spali tiež a jediné jedlo, ktoré dostala boli zbytky, ktoré odhodila Hortense.
Nikto od nej neočakával, že by mala úžitok zo vzdelania a tak celé dni strávila s ovcami na lúkach. Nikdy však nebola sama, v Bohu našla priateľa. Nemala žiadne teologické vzdelanie, vedela iba to, čo sa naučila z katechizmu. Jediné čo mala bol ruženec, ktorý si urobila z uzlíkov na šnúrke a svoje jednoduché modlitby: „Drahý Bože, daj, aby som dnes nebola veľmi hladná a smädná. Pomôž mi potešiť moju matku a daj, aby som potešila aj Teba.“ Z tejto jednoduchej viery sa zrodila hlboká zbožnosť a dôvera v Boha. No najdôležitejšia modlitba bola svätá omša, ktorú nevynechala. Každý deň, zanechajúc ovce v Božej starostlivosti, išla na svätú omšu. Dedinčania sa čudovali na tým, že ovce nikdy neboli napadnuté vlkmi. Božia ochrana ani raz nezlyhala. Raz, keď dážď rozvodnil rieku, jeden dedinčan bol svedkom toho, ako Germana išla na svätú omšu a voda sa rozostúpila, aby mohla prísť v čas. Bez ohľadu na to, ako málo jedla Germana mala, vždy sa podelila s ostatnými žobrákmi.
Najprekvapujúcejšie však bolo odpustenie žene, ktorá si zaslúžila nenávisť.
Hortense, zúrivá, keď počula príbehy o svätosti svojej nevlastnej dcéry, čakala iba na to, kedy Germanu prichytí pri niečom zlom. V jeden studený zimný deň, potom, ako vyhodila žobráka, ktorému Germana dovolila prespať v stodole, Hortense prichytila Germanu keď niesla niečo zaviazané v zástere. Hortense si bola istá, že Germana ukradla chlieb, aby nakŕmila žobráka. Začala na Germanu kričať a biť ju; ona otvoriac zásteru ukázala len krásne kvety, ktoré nik nemohol čakať v tých zimných mesiacoch. Odkiaľ sa vzali? Bola tu iba jedná odpoveď. Keď Germana podávala nevlastnej matke kvet, povedala: „Prosím, prijmi tento kvet, mama. Posiela ti ho Boh ako znak jeho odpustenia.“
Keď celá dedina začala hovoriť o tomto svätom dieťati, obmäkčilo sa aj srdce Hortense. Zavolala Germanu naspäť do domu, no Germana si medzitým zvykla na slamenú posteľ, tak na nej spávala aj v dome. Po živote plnom utrpenia ju na tejto posteli našli mŕtvu. Zomrela, keď mala 22 rokov.
Napriek dôkazom o svätosti, jej jednoduchý život bol skrytý v malej dedinke až kým ho sám Boh nevyniesol na svetlo. Keď jej telo bolo po štyridsiatich rokoch exhumované, bolo neporušené. Ako zvyčajne v prípadoch neporušených tiel svätcov, Boh si nevyberá navonok len krásnych ale prednosť majú poslední – opovrhovaní, škaredí a slabí. Ako keby v tomto prípade Boh hovoril, že svetský ideál krásy nie je Jeho. Pre Neho nik nebol krajší, ako táto pokorná, osamelá mladá žena.
Potom, čo sa jej telo našlo neporušené, dedinčania znova začali hovoriť o tom, aká Germana bola a čo robila. Čoskoro sa na jej príhovor udiali prvé zázraky a ľudia začali volať po jej kanonizácii. Takýmto spôsobom sú aj tí najmenej pravdepodobní uznaní Cirkvou, lebo Germana nezaložila žiadnu rehoľu, nedosiahla žiadne vysoké cirkevné postavenie, nenapísala žiadnu knihu, ba dokonca nešla ani do cudzích krajín na misie.
Čo robila? Žila život oddaný Bohu a blížnym bez ohľadu na to, čo sa dialo okolo. To je to, čo od nás chce Boh.

Modlitba k sv. Germane
Svätá Germana, zhliadni na deti, ktoré sú zneužívané tak, ako si bola ty. Pomáhaj nám, aby sme im dali takú lásku a ochranu, akú dal tebe len Boh. Daj nám odvahu vysloviť sa proti zneužívaniu ak o ňom vieme. Pomôž nám odpustiť tým, ktorí zneužívajú ako si ty odpustila bez obetovania života detí, ktoré potrebujú našu pomoc. Amen.