Diskusie medzi ľuďmi …
Počúvam niekedy diskusie medzi ľuďmi. Často sa týkajú ľudí, ktorí nie sú prítomní, alebo oblastí, na ktoré nemajú žiaden vplyv. Všimol som si, že mnohí ľudia radi hovoria o tom, čomu nerozumejú. Niektorí posudzujú rodičov, ktorým sa opakovane narodili postihnuté deti. Hovoria o tom, ako sa deti trápia a pritom oni sami nikdy takéto deti nevychovávali. Kriticky posudzujú ľudí bez strechy nad hlavou a ich vzťah k alkoholu, Rómov a ich vzťah k práci a pritom s nimi nemajú žiadnu osobnú skúsenosť. Mnohí majú jasno v tom, že bezdomovci si môžu za to, že sa dostali na ulicu, sami. Menej je tých, ktorí neriešia ako sa na ulicu dostali, ale ako ich z nej dostať preč. V médiách vidíme „expertov“, ktorí označujú ľudí s iným názorom rôznymi nálepkami – extrémista, fašista, xenofób, fundamentalista alebo terorista. A koľko máme na Slovensku odborníkov na rómsku problematiku, migrantov, šport, politiku, Cirkev alebo Európsku úniu!
Ježiš je „dnes“ v pohanskej Galiley. Boh medzi pohanmi. To, čo robí? Ako to môže? Aký je toto Boh? – to všetko mohlo a možno aj naozaj bolo v hlavách Ježišových súčasníkov, osobitne tých spravodlivých a múdrych. A niekde medzi týmito všetkými rečami a posúdeniami len ticho znie dávne Izaiášovo proroctvo. Ľudia sa pohoršujú, Boh napĺňa svoje slovo. A navyše – ešte aj pozýva pridať sa k nemu a nasledovať ho.
Stačí nám dnes len vidieť správu v médiách, jednu fotografiu, počuť jednu poznámku, … a ani nepotrebujeme overovať, či je to pravda alebo nie. Jednoducho hneď vieme aj to, čo ani ten samotný človek nevie. A určite je to pravda, určite sa nemýlime. Naozaj – čo by sme mysleli my o Ježišovi, keby sme jeho súčasníkmi a videli ho, čo robí?
Sú ľudia, do ktorých nevidíme a veci, ktorým nerozumieme a preto by sme pri ich posudzovaní mali byť zdržanliví. Nie je dobré dávať všetkým politikom, úradníkom, moslimom alebo Rómom jednu nálepku, ktorá sa nám práve hodí. Neposudzujme ľudí, ale ich skutky. Určite sa to stalo aj vám, že vás niekto druhý odsúdil. Bez toho, aby vás bližšie poznal alebo viedol s vami rozhovor. Neodsudzujme radšej, čo nepoznáme. Veď máme dosť možností zaoberať sa našimi vlastnými nedostatkami a zlepšovaním svojho okolia. Môže to byť prvý (ďalší) krok k tomu, „… aby neboli medzi nami roztržky, ale aby sme boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku…“
Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V.I.A.C. Trstená)
