Na tretiu adventnú nedeľu, nazývanú nedeľou „Gaudete“ alebo „nedeľou radosti“, počúvame v evanjeliu, ako Pán Ježiš práve začína svoju mesiášsku činnosť v Galilei v čase, keď bol jeho predchodca, Ján Krstiteľ, uväznený. Máme pred sebou dvoch veľkých učiteľov – jeden vstupuje na scénu, druhý z nej odchádza.
Hoci je Ján väzňom, stále je obklopený svojimi učeníkmi, ktorým zveruje úlohu „preskúmať“ Ježiša. Evanjelista Matúš píše, že keď Ján vo väzení počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov, aby sa ho spýtali: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“. Očakával Mesiáša v podobe neoblomného sudcu posledného súdu, a zrazu sa objavuje Ježiš, ktorý je milosrdný a prijímajúci všetkých. Nerozumie tomu, je užasnutý a zmätený. Je teda logické, že prichádzajú pochybnosti.
Pre úplnosť treba dodať, že Jánova otázka sa dá čítať aj inak. Niektorí komentátori evanjelia sledujú miernejšiu líniu, obávajú sa pripísať Jánovi akékoľvek pochybnosti. Podľa nich Ján otázku zámerne sformuloval tak, aby jeho učeníci počuli odpoveď priamo od Ježiša a sami sa presvedčili o jeho mesiášskej identite. Teda pochybnosť ťažila skôr Jánových učeníkov, než samotného Jána. Aj pri rešpektovaní tohto možného výkladu si však mnoho teológov myslí, že pochybnosť patrí predovšetkým Jánovi. Pochybnosti totiž nemusia nevyhnutne znamenať niečo negatívne: často sú skôr znakom neúplnosti a môžu byť tou správnou cestou, ako sa zorientovať. Pochybnosť môže znamenať inteligenciu, schopnosť pýtať sa a klásť otázky s cieľom nájsť riešenie. Pochybnosti sú vítané, ak sa stanú schodíkmi, ktorými vystúpime k porozumeniu a v našom prípade k lepšiemu pochopeniu Ježišovej identity.
Po otázke „ty si ten…?“ nenasleduje priama odpoveď, formulovaná povrchným „áno“ alebo „nie“. Ježiš, píše evanjelista, odpovedá Jánovým učeníkom: « Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“. Odvolávajúc sa na pasáž z Izaiáša Ježiš ukazuje, že on plní mesiášske prisľúbenia, ktoré oznamoval prorok. Okrem toho chce Pán v tejto odpovedi objasniť, že ani násilná svetová revolúcia, ani veľké sľuby nie sú tým, čo mení svet, ale je to tiché svetlo pravdy a Božej dobroty. Ono je znamením Jeho prítomnosti a dáva nám istotu, že sme hlboko milovaní a že Boh na nás nezabúda.
Vždy sme v pokušení veriť v slávneho Boha, ktorý nás okamžite príde zachrániť; sme často vedení k tomu, aby sme si predstavovali veľkého a všemohúceho Boha, schopného pozdvihnúť nás vždy, keď cítime, že to potrebujeme. Nie! Náš Boh sa zjavuje ako pokorný, malý, krehký a všetku svoju moc zjavuje v sláve kríža, v slabosti tela, v pokore chudobnej maštale.
Nech nám Pán pomôže osláviť nadchádzajúce vianočné sviatky so zrelšou vierou, otvorenou logike kríža a darovania sa, oslobodenou od svetielok konzumu a prázdnej a povrchnej sentimentality.
Páter Simeon, OFM, gvardián
