Kto z nás sa nevzdeláva? Iste každý rád zoberie do rúk dobrú knihu, prečíta si zaujímavý článok v časopise, v novinách, alebo si pozrie dobrý film v televízii. A to už nehovorím o školách, rozličných kurzoch alebo prednáškach na ktorých si človek môže svoje vzdelanie dopĺňať. Tieto slová platia aj v otázke našej viery. Samozrejme tým najdôležitejším prameňom na prehlbovanie si svojich vedomostí je Sväté písmo. Každú nedeľu z neho čerpáme, vzdelávame sa a nachádzame v ňom útechu, potešenie a povzbudenie do ďalšieho života.V dnešnú nedeľu Ježiš dáva presvedčivú odpoveď na najvážnejšiu otázku ľudstva a hovorí najpotešiteľnejšiu pravdu pravdu o večnom živote: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.
Ježiš svojich poslucháčov postupne pripravoval na skutočnosť zmŕtvychvstania. Vynikajúco k tomu poslúžila aj udalosť s Lazárom, ktorý zomrel v Betánii vzdialenej 3 km od Jeruzalema. Tu na Ježiša číhali jeho nepriatelia a naposledy, keď tam bol, chceli ho ukameňovať. Apoštoli si vydýchli, keď videli, že Ježiš sa tam nechystá. Po dvoch dňoch predsa len oznámil, že do Betánie. Apoštoli tomu vôbec nerozumeli a nechápali, že Ježiš chce zázrakom vzkriesenia mŕtveho posilniť ich vieru vo svoje a neskôr aj v ich zmŕtvychvstanie. Ďalej chcel prehĺbiť vieru aj v Lazárových sestrách v jeho mesiášsku moc a dobrotu. Napokon chcel prehĺbiť vieru aj v okolostojacich, aby uverili v neho, ako v Božieho Syna. A Ježiš chce prehĺbiť aj našu vieru v osobné zmŕtvychvstanie.
Koľkých z nás prenasleduje strach zo smrti? Koľkí z nás sa proti nej búria? Kto z nás si nepovie, že ešte je čas, chce si požiť a užiť? Lenže nech robíme čokoľvek, smrti sa neubránime. Poznáme však jedného víťaza nad smrťou, ktorý síce zomrel a bol aj pochovaný, ale jeho hrob sa stal najväčším výsmechom smrti. Kristov hrob nebol jeho definitívnym koncom, ale jeho druhou kolískou. A to, čo sa stalo s Kristom, stane sa aj s nami, ak budeme mať vieru. Táto viera zotiera množstvo sĺz a hovorí, že smrťou nepadáme do ničoty, ale kráčame do žiarivej budúcnosti. Smrť nie je zánikom, ale povýšením do lepšieho života a nie je ani likvidáciou, ale prehodnotením nášho života. Boh nás nestvoril preto, aby nás zničil. Cez svojho Syna nám ukazuje, že hrob je druhou kolískou, kde sa život nekončí, ale začína. A hoci sa dobre počúvajú tieto slová, predsa v nás môže byť neistota a nepríjemný pocit, lebo túžime po zárukách a chceme vidieť cestu k Bohu. Ježiš túto túžbu vyjadril slovami: Nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Cestou k Bohu je viera v neho a život podľa nej. Aby sme to mali úplne jasné svätý Jakub dodáva tieto slová: Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov. Nestačí iba biť sa do pŕs a chváliť sa, aký som veriaci a pritom byť ľahostajný k modlitbe, nedeľnej svätej omši, ku sviatostiam, nečestne pracovať, hrešiť a kradnúť ako ostatní. Naopak, svoju vieru musím podporiť konkrétnymi skutkami. Len cesta viery a života podľa nej vedie k slávnemu zmŕtvychvstaniu.
Pre každého z nás je pripravené úžasné stretnutie s Bohom, ktorý býva v neprístupnom svetle. Stretnutie, ku ktorému vedie cesta viery a života podľa nej. Nastúpme na túto cestu hneď, teraz a pomôžme po nej kráčať aj našim blížnym. Zakončime slovami pápeža Damaza, ktoré má vytesané na svojom hrobe: Ten, čo kráčal po mori a utíšil protivné vlny, čo dáva život zomierajúcim semenám zeme, ten, čo mohol rozviazať putá smrti, čo po troch dňoch temnoty mohol vyviesť brata z hrobu a odovzdať sestre Marte, verím, že ten aj Damaza vzkriesi z prachu.
Dal by Pán, aby sme takú hlbokú vieru v zmŕtvychvstanie mali aj my.
Marek Gavalier, kaplán
