Bol som na pošte. Pred poštou sa teraz čaká, aby tam nebolo veľa ľudí. A predo mnou stála dievčina v čiernom rúšku, ktorá telefonovala. Na kryte svojho mobilu mala zreteľný nápis, presvitajúci pomedzi jej prsty v čiernych rukaviciach: „Som dievča do koča aj do voza. Ale kde do pi… je ten koč!“ Doslova. Na Facebooku zas som čítal toto: „Chalani sú ako žuvačky. Sladkí a ľahko sa dajú omotať okolo prsta…“
Iste to písal iný človek. Je ich viac? A život človeka v obdobnom hrubom prostredí môže mať za následok, že samé zmýšľanie a vyjadrovanie človeka sa stane normou. Nezávisle na sebe mi viac ľudí a praktizujúcich veriacich s bolesťou spomína, že v týchto dňoch veľa ľudí mimo vzťahu k Cirkvi útočí na kňazov a cirkev aj na veriacich. Teraz uvažujem, neraz uvažujem, na koho budú ľudia zvaľovať vinu, na kom si budú vylievať zlosť? Nie. Boží trest spomínať nebudú. Odmietajú aj trest, aj Božie. Jeden novinár napísal, že výchovná facka koronavírusu a jej vplyv skončí pri prvej veselici. Možno je na tom niečo pravdy.
Tie obmedzenia! Pocit bezmocnosti voči vírusu a vláde v podvedomí cíti však vždy Boží prst. Ak aj nechcel veriť a neverí, nemôže nič robiť. – Povie si niekto, kto sa hnevá na tieto obmedzenia. A ešte neistota – kedy to skončí? Čo bude o mesiac? Budem mať prácu?
Preto môžu byť terčom zlosti reprezentanti Boha – biskupi, kňazi a praktizujúci katolíci. Nie strach, ale ochota pokojne to znášať, pri čomkoľvek s tým rátať. Doma, vonku, v práci. Dokonca aj pri tichosti z našej strany môže niekoho naša príslušnosť ku Katolíckej cirkvi bodať v srdci a vyvolávať výčitky. Negatívnu reakciu doma môže vyvolať napomenutie na sledovanie bohoslužieb. Alebo výrok: „Nebojíš sa Boha?“ Ak sa niekto chystá urobiť niečo zlé alebo porušiť nejaké zásady.
Apropo: Ako sledovať svätú omšu? Biskup Jozef Haľko uviedol päť usmernení. Jedno však rozšírim.
Ku prijímaču prídeme o päť minút skôr pred začiatkom bohoslužby. Upokojíte sa, upraceme si na stolíku pred tebou. Vzbudíme si úmysel, za koho bohoslužbu obetujeme alebo začo – o čo chceme prosiť. Neodbiehajme ešte niečo urobiť. V kuchyni aj v chladničke ešte niečo iné na zobnutie…
Tak to je pekný úvod každej bohoslužby. Najlepšie je pred začiatkom sledovania liturgických prenosov spoločne sa pomodliť o dar sústredenia. Požehnanie. Takto prežívaná účasť na svätej omši prinesie aj úplne odpustky, aj svetlo Ducha Svätého do našich reakcií voči nenávistným útokom a výzvam nášho okolia. Potom dá odvahu našej obrane a pokore v načúvaní iných. Nedajme sa nikomu omotať okolo prsta. Rečami, spôsobmi alebo provokáciami. Zlosť iných sa môže obrátiť aj na Rómov – aj na tých sa to začína sypať. Možno budeme onedlho s nimi väčší kamaráti – ale nie ako tí z „mokrej štvrte“, ale kamaráti s Golgoty…
Veľká noc má moc darovať život a pokoj. Vyprosujeme oba dary a Vám ich a želáme. 🙂
Juraj Spuchľák, dekan – farár
