Mnoho ľudí súčasnej dobe zisťuje, že keď má prebrať umierajúceho otca alebo matku chorú v nemocnici domov, pretože lekári už vykonali všetko, čo mohli, dočkajú sa rozpakov pozostalých. Vieme sa vítať, ale nevieme sa lúčiť. Nielen s umierajúcim človekom, ale ani s časom, miestom, blízkymi pred cestou. Zistíme to až pri samotnej rozlúčke. Mnohí teraz zisťujú potrebu zmeny spôsobu života a nevedia sa rozlúčiť s doterajším. A trpko vnímajú aj seniori, ktorým ešte dlho pred smrťou napíšu „60+“, a vnímajú ten krížik za svojim vekovým určením ako poslednú stanicu ich života, ktorú by im iní až tak pripomínať nemuseli.
V evanjeliu máme spomienku o viacerých svadbách. No podobenstvo o múdrych pannách hovorí aj o rozlúčke. Tieto v evanjeliu tvorili nielen malý uvítací „výbor“ ženícha, ale aj rozlúčkovú skupinu jeho rovesníčok. Svadba bola aj jeho rozlúčkou s nimi a jeho spôsobom života. Znaky dobrej rozlúčky ukazuje evanjelium: včasná príprava, radosť a pokoj počas nej, skromnosť a nenápadnosť, zmier s Bohom aj ľuďmi na hostine. V príprave na akúkoľvek rozlúčku nezabudnime na to, čo nám pre dôstojnú rozlúčku chýba a čo nám prekáža. Chýbajúce získajme, prekážajúceho sa zbavme. Radosť a pokoj znamená že sa treba pripraviť na radostné stretnutie. Skromnosť a nenápadnosť poukazuje aj na spôsob, akým sa pripravíme, aby sme samotné čakanie nerušili prílišným sústreďovaním pozornosti na seba pred inými. A teraz sa ospravedlňujem, nezastávam sa domácich miláčikov pred ohňostrojmi a hlukostrojmi na Silvestra.
Zmierenie sa s odchádzajúcim človekom, časom, situáciou, je potrebné. Zmieriť sa tu znamená prijať človeka, čas, situáciu takého, takých, aké sú s pokojom. Ak ide o odchod na dlhú cestu, treba sa zmieriť aj s Bohom, Cirkvou, o to viac, ak človek odchádza na večnosť. Schopnosť dobre sa lúčiť sa získava postupne. Každé upratovanie doma je rozlúčka s doterajším usporiadaním alebo neporiadkom. Spoveď upratovanie duše.
Lúčil sa aj Pán pri zmŕtvychvstaní, ba aj pred smrťou. Na kríži odovzdal posledné najdrahšie, čo mal: Matku Pannu Máriu a Jána apoštola. V nich celé ľudstvo a stvorenie zveril Bohorodičke a ľudstvu ju. Pripravil sa na túto rozlúčku, radosť a pokoj v ňom bola nielen na krížovej ceste. Pokora a skromnosť pri znášaní urážok. Zmierenie s Otcom…
Človek v živote často zažije rozlúčku. Lúčime sa so starým rokom a pripravujeme sa na nový. Zmierme sa so starým, pokorne ho prijmime, aký bol. Vo vďačnosti za starý a všetko i všetkých v ňom odstráňme všetko zlé a hriešne, čo nám k pokoju chýba a oblečme si duchovný odev láskavosti na prijatie nového roka. Aby sme sa radostne cítili preto, že máme dobrú vôľu, ako priepustku pre Radostnú zvesť do nášho života vedúcu na miesto, kde nebude rozlúčky – do neba. Panna v podobenstve je každá duša, prichádzajúca pred Pána. Ide o to, aby bola múdra..
Juraj Spuchľák, dekan
