Pán Ježiš má rád oslavy. To nám hovorí text evanjelia 28. nedele, ako aj iné evanjeliové texty (ako napr. ten o svadbe v Káne).
Tu však máme pred sebou svadobnú hostinu, ktorej sa pozvaní odmietajú zúčastniť. Kráľ trikrát posiela svojich sluhov, aby zavolali hostí. Prvýkrát jednoducho odmietnu, druhýkrát nielenže odmietnu pozvanie, ale každý sa začne venovať svojim vlastným záujmom. Niekde to, navyše, kráľovi sluhovia majú ťažké: sú potupení a zabití. Počuli ste už niekedy, že by sa niečo podobné stalo ľuďom, ktorí prinesú svadobné koláče, aby pozvali hostí na svoju svadbu?
Kráľ sa rozhneval a odpovedal tým, že poslal svoje vojská, aby vrahov zahubili a ich mesto podpálili. Aj napriek všetkým týmto zmätkom však kráľ naďalej trvá na svadobnej hostine. Ale keďže „pozvaní jej neboli hodni“, prichádza tretie rozposlanie sluhov; majú pozvať všetkých, ktorých nájdu, dobrých aj zlých. Táto slávnosť sa musí uskutočniť za každú cenu!
„A svadobná sieň sa naplnila hosťami.“ Konečne! Teraz už kráľ bude spokojný… Hľa, vstupuje do siene, aby si pozrel hostí. Medzi nimi však zbadá muža, ktorý nemal svadobný odev. Aby sme chápali…v židovskom prostredí ten, kto na svadbu pozval, daroval hosťom biely svadobný odev. Ten hosť (ktorý bol tiež pozvaný) sa iba prikrčil a neodpovedal. Kráľ ho nielenže vylúči z hostiny, ale dá mu zviazať ruky a nohy (čo je symbol nemožnosti konať, čokoľvek robiť).
Celý tento text evanjelia je metaforou nášho vzťahu s Bohom, Kráľom, a Jeho vzťahu s každým z nás. Neprijať pozvanie znamená odmietnuť Jeho lásku. Urážať a zabíjať kráľovských služobníkov znamená vyjadrovať všetok hnev, ktorý zažívame, keď sa vzďaľujeme od Boha, keď do centra staviame seba, svoje zranené a choré ja. Často si potom ten svoj hnev vybíjame na nevinných, ba aj na tých, ktorí nám s láskou slúžia.
Nemať svadobný odev… to je neverbálna komunikácia, ktorou sa hovorí: „Nestojím o to tu byť, ale som tu, ani neviem prečo“… V poriadku, tak choď radšej von! Svadba je veľkou a radostnou udalosťou, ale pre tých, ktorí naozaj majú záujem. Tento text evanjelia nás vyvádza z povrchnej viery, z viery charakterizovanej výrokom „takto sa to vždy robilo“, z viery, ktorá nás príliš neobťažuje, práve naopak, ktorá navždy umlčí naše svedomie. Ten muž bez svadobného odevu…evanjelium nám nehovorí, či bol dobrý alebo zlý, pretože problém nie je v tomto. Boh pozýva každého, úplne každého. Stačí mu naše „áno, tu som“ a svadba sa uskutoční; ale to tvoje „áno“ je nevyhnutné. Tu je teda posolstvo tohto evanjelia: „Za lásku sa platí láskou.“ Neodpovedajme ľahostajnosťou, neodpovedajme hnevom, ale jednoduchým „áno“, bez toho, aby sme do popredia stavali seba, ale skôr Boha a Jeho lásku.
Peter Simeon Brindzák, OFM
