Panna Mária Karmelská, toto pomenovanie sa vzťahuje na pohorie Karmel v Izraeli a na rehoľu karmelitánov. (Karmel znamená záhradu alebo sad.) Vrchy Karmelu ho pripomínajú, keď na krátky čas v roku sa oblečú do zelene. Pohorie Karmel, sa tiahne v dĺžke asi 20 km juhovýchodným smerom od ústia potoka Kison smerom k Stredozemnému moru, končí pri zálive Haifa na jeho ľavom brehu. Pohorie dosahuje výšku asi 550 m. n. m. Hora Karmel bývala oddávna útočiskom prenasledovaných, ktorí sa ukrývali v jeho jaskyniach a zalesnených údoliach.
Biblia v Prvej knihe kráľov spomína horu Karmel, na ktorú vystúpil prorok Eliáš za Čias kráľa Achaba, aby sa pred ním ukryl. Na tejto hore sa odohral tzv. „Boží súd“, keď prorok Eliáš vyzval 450 Baalových prorokov, aby postavili oltár, položili naň drevo i obetu, ale oheň nepodložili. Mali vzývať meno svojho boha. Eliáš sám postaví tiež oltár, položí naň drevo i obetu, ale oheň nepodloží. Bude vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je pravý Boh (por. 1Kr 18, 23-24). Výsledkom tohto „súdu“ bolo, že Baalovi proroci darmo vzývali svojho boha, nič sa nestalo. Na Eliášovu prosbu oheň vzbĺkol a strávil jeho obetu, i drevo. Nato Eliáš rozkázal ľudu pochytať Baalových prorokov a tam ich dal pobiť (1 Kr 18, 40). Prorok Eliáš neohrozene bránil vieru v pravého Boha proti pohanským prorokom boha Baala.
Uctievanie Panny Márie Karmelskej má svoj pôvod u proroka Eliáša, ktorý z hory Karmel pozoroval z mora vychádzajúci obláčik, veľký ako mužská dlaň, ktorý za krátku chvíľu priniesol zúrodňujúci dážď. Dážď napojil zem na ktorú nepršalo niekoľko rokov. Tento oblak prinášajúci dážď je predobrazom Panny Márie. Toto posvätné miesto priťahovalo mnohých, a tak už v prvých kresťanských storočiach bol vrch Karmel sídlom pustovníkov. Kroky sem priviedli aj sv. Bertolda, zakladateľa karmelitánov, ktorý sa roku 1185 usadil so svojimi desiatimi spoločníkmi v jaskyni proroka Eliáša na hore Karmel a žil tam ako pustovník pod ochranou Božej Matky. Roku 1226 pápež Honorius III. potvrdil rehoľu karmelitánov, ale už o niekoľko desaťročí jej hrozil zánik, keď ich mohamedánske útoky v polovici 13. st. prinútili presídliť sa do Európy a museli zmeniť pustovnícky spôsob života a čeliť rôznym ťažkostiam. (pokr.) LIPTÁK, M., MATEJ, J.: Aká si prekrásna… 2018, s. 136 – 140,.
