Ktorýsi múdry muž povedal veľmi dávno: dávaj pozor na myšlienky, ktorými sa zaoberáš, pretože budú z nich slová; dávaj pozor na slová, ktoré vyslovuješ, pretože z nich sa stávajú skutky. Dávaj pozor na skutky, pretože z nich sa tvorí zvyk. Dávaj pozor na zvyk, ktorý pestuješ, pretože ním sa buduje alebo ničí charakter.
          “Pripravte cestu Pánovi” to znamená, že máme všetko, čím disponujeme, svoje schopnosti upraviť na dobro, aby ovplyvňovalo celý náš život a predovšetkým, aby chválil Boha a zároveň ďakujme za všetky Božie dary a iných ľudí, ktorí nám pomáhajú v tom, aby sme pána Pána poznali, jeho milovali, jemu slúžili a po smrti boli spasení. 
          Pán nás má rád stále. Má Ťa rád, aj keď si bohatý aj mladý aj zdravý. Má Ťa rád aj vtedy, keď z toho “bohatý aj mladý aj zdravý” ostane len “aj…” Pokánie, o ktorom sa hovorí v  adventnú nedeľu  akou je táto, má byť úprimným navrátením na cestu k Bohu. K svojmu srdcu. Preto máme večer čo večer sledovať nie správy ako zvyčajne robíme, udalosti poznačené tragédiami osudov a ľudí, vychvaľovanie sa prázdnych ľudí a považovať to za vzdelanosť. Vôbec nemusíme vedieť, čo sa deje vo svete a pritom nevieme, čo sa dnes udialo v mojom srdci. Bez modlitby líham spať často v hriechu. Nepokojné srdce nie je znakom šikovnosti diabla a jeho zvláštnej moci v udalostiach okolo mňa, ale je ovocím mojej lenivosti a nedbalosti. Keby som si spytoval svedomia a sledoval Božie, moje aj diablove pôsobenie počas dňa a rozlišoval, čo som urobil dobre a čo zle, bol by som lepšie pripravený na stretnutie s ním v bežných udalostiach a v srdciach blížnych. Počúval by som lepšie jeho hlas a poznával znamenia, ktoré mi dáva.
          V tých časoch, keď sa budú rýchlejší zajtrajšky, sa hovorilo, že v krajine, ktorá bola výstavnou skriňou všetkého naj, naj… mali zoologickú záhradu, v ktorej bola ohrada a v nej boli spolu vlk i baránok. Na túto raritu sa chodilo pozerať, ako sa ako na model raja, ktorý už tu na zemi družstvo dokáže vytvoriť a nepotrebuje mesiášske časy. Keď sa vyzvedali, ako sa to podarilo, tak opatrovateľ povedal: “ Veľmi jednoducho. Každý deň tam dáme nového baránka.“
          Naše pokánie nech učí vlka v nás mierumilovnosti. Potom nebudeme hľadať “baránka”, hodnotu, ktorú budeme obetovať. Bude to skutočný raj s Bohom v našom srdci. 

Juraj Spuchľák , farár – dekan