20. nedeľa v Cezročnom období 18.08.2019

Pane, príď mi čím skôr na pomoc.“ (Ž 40)

     Milí čitatelia!
     Pred mesiacom bola spustená na vodu loď s chirurgickým, interným, očným, zubným oddelením, laboratóriom, očkovacím oddelením, rádiológiou, ošetrovňou, lôžkovým oddelením. Na lodi pracuje desať zamestnancov, rehoľník a tím pastoračných pracovníkov, 20 zdravotníkov, medzi nimi aj profesori a známi lekári.  Loď má dĺžku 32 metrov a vyplávala z prístavu mesta Obido, provincii Paraná. Pracuje v oblasti Amazónie, kde nemá prístup k lekárskemu vyšetreniu a ošetreniu viac ako 700-tisíc ľudí.
     Zvláštnosť tohto podujatia spočíva na pôvode tejto lode: je to “lietadlová” loď pápeža Františka. Loď a myšlienka na ňu je ovocím posledného svetového stretnutia mládeže. Niekedy sledujeme veľké ciele a vzdialené ideály, ale nevšímame si konkrétne možnosti na dobré skutky. Napríklad na zemi je obývaných iba 7% súše. Ale stále sa objavujú hrozivé scenáre o prehustení zeme jej obyvateľmi. Hľadáme možnosti bývania na Marse, a pritom stačí pripraviť podmienky na bývanie na neobsadenej časti súše alebo morskej hladiny. (Grygar, 0419)
     Pretože sa o tom hovorí, ako o jednej možnosti. Pápež František urobil všetko preto, aby ľudia v ťažko prístupných oblastiach mohli dostať lekárske ošetrenie a pomoc v chorobe napriek chudobe a veľkých vzdialeností od ich sídiel. A dielo je na svete. Možno chceme osloviť hnevníkov na pracovisku, aby sa zmierili, ale sami máme chladné vzťahy so svojimi najbližšími. Modlime sa o to, aby sme sa nebáli byť iní ­– Ježišovi. Hoci budeme vytŕčať a druhí budú hovoriť, že sa od nich vzďaľujeme len preto, že sa usilujeme o lepšie vnútro a krajší svet naplnený Božím milosrdenstvom.
     Pán Ježiš hovorí o ohni, ktorý priniesol na zem a chce, aby vzplanul. Je to pre nasýtenie sveta Božou milosťou, pretože tá zachráni naše vzťahy a životy.
     Ona je znamením, že sme pre stvorení pre svet večného života a lásky. Nie pre tento svet, tu sme len na prvej stanici. Nie sme z tohto sveta.

Juraj Spuchľák, dekan – farár

Oznam – návšteva misionára z Tanzánie

V nedeľu 18.08.2019 pri svätých omšiach vo farskom kostole svätého Martina v Trstenej bude Peter Majerník, kňaz Košickej arcidiecézy, ktorý pôsobí v Tanzánii hovoriť o svojej misijnej práci. Bude to pri svätých omšiach o 8:30 10:30.
Po informáciách a príhovore misionára budete môcť podporiť jeho účinnosť a ohlasovanie Evanjelia v tejto africkej krajine. 
Pán Boh zaplať! 

Upozornenie – korekcia infolistu

     Drahí farníci,
upozorňujeme Vás, že vznikli malé zmeny v oznamoch oproti avizovaným vo farskom infoliste – Život farnosti Trstená, prosíme Vás, opravte si ich 🙂
     Vo štvrtok na sviatok Nanebovzatia Panny Márie budú sv. omše o 6.00, 11.30 a posledná o 16.00h. Sv. omša o 18.15 h  avizovaná vo farskom infoliste nebude.
     Zároveň upozorňujeme na celodennú poklonu Sviatosti Oltárnej  počas sviatku Nanebovzatia Panny Márie. V kostole sv. Martina bude vyložená sviatosť po celý deň, okrem svätých omší – od skončenia prvej po začiatok poslednej svätej omše. Všetkých pozývame na chvíľu s Pánom a poklonu Eucharistii.

 

19. nedeľa v Cezročnom období 11.08.2019

Blažený ľud, ktorý si Pán vyvolil za dedičstvo.“ (Ž 33)

     Milí bratia a sestry!
     Vydržať, hovorí si ťažko pracujúci človek a teší sa na dôchodok. Hovorí si to aj manažér v zlatej klietke. Búri sa v ňom svedomie, ale má to dobre zaplatené, a tak ešte potiahne. Expatom, ktorí zarábajú v zahraničí, je smutno za rodinou, a tiež si niekedy povedia – vydržať. Je iné vydržať ťahať v kopcoch na bicykli alebo pri dvíhaní činky. Sila svalov a chuť víťazstiev prichádza pri výdrži a bolesti. Kde je tá hranica, keď má človek ešte prekonať bolesť a vydržať, a kde už nastáva kolaps a ohrozenie života?
     Otázkou je, prečo to robíme. Ak pre svoje ego, slávu alebo obdiv sveta, tak nám to možno škodí. Ak je to naše povolanie, služba druhým, v ktorej sa môžu naplno uplatniť naše talenty, tak je to niečo, čo možno požehná aj Boh. 
A v tomto sa naozaj „oplatí” vydržať. Nie na ceste ega a slávy. Ale pri našom Pánovi a objavovaní toho, čo pre nás pripravil. On nám ukazuje cestu, ale nezametá ju. Je niekedy ťažká a my už nevládzeme a padáme. V takých chvíľach si možno hovoríme toto: “Vydržíme Pane, si pri nás. Nie moja vôľa, ale Tvoja nech sa stane Pane. Bože príď mi na pomoc, Pane ponáhľaj sa mi pomáhať.” Prichádza pomoc a sila a my ideme ďalej. Pri dobrých projektoch sa často aktivuje aj zlo. Človek má niekedy pocit ako v rozprávke. Prekonať prekážky zla, aby sme dosiahli dobrý koniec. Po temnom období sa často rozjasní. Treba vydržať. Ale nie v tom, čo nám diktuje naša pýcha a potreba sebauspokojenia. Musíme vydržať vo viere, pri našom Dobrom Pastierovi, ktorý nás nikdy neopustí. Vydržme, lebo často opúšťame my Jeho. A potom sa strácame, blúdime, sme vyčerpaní a vyhorení. Pán v nás zapaľuje oheň, aby sme horeli a zapaľovali ďalej. Vydržme v našom povolaní. Slovo vydržať je od slova držať sa. Držme sa toho, čo je správne, dobré a pevné. Držme sa Toho, kto nás nikdy neopustí a nesklame. 

Branislav Kožuch, kaplán
 (OZ V. I. A. C., Trstená)

Vieme spojiť sily pre dobro

     Ora et labora heslo benediktínov, bolo dnes (3.8.2019) heslom mnohých farníkov Trstenej, ktorí prišli vyčistiť okolie kostola a fary.
     Najskôr sa každý poklonil Ježišovi v svätostánku, a potom vyhrnul rukávy, zobral metlu, hrable a s chuťou sa pustil do práce. Keďže mnohí nezostali ľahostajní  k piatkovej prosbe pána dekana o vyčistenie okolia nášho Božieho domu, o hodinku sme mali všetko hotové. Ani pán dekan nezaháľal a prišiel nás povzbudiť sladkými koláčmi.
     Všetkým, ktorí priložili ruku k dielu patrí úprimné Pánboh zaplať!
     Aj takto sme ukázali, že vieme spojiť sily pre dobro nás všetkých  🙂

Andrea Šprláková

Foto: Tímea-Mária Šprláková