Farnosť Trstená

„Pán je moje svetlo a moja spása.“ (Ž 27)

     Milí bratia a sestry!
     Choďte do obchodu a nájdete stovky kníh o tom, ako sa stať úspešným človekom. Zoberte do ruky časopis alebo otvorte internet a valia sa na vás ľudia s radami, ako dosiahnuť úspech v živote. Záplava prednášok “úspešných” o úspechu, ktoré počúvajú “neúspešní” so zatajeným dychom. 
     Život však nie je závod o úspech, ktorý sa často meria peniazmi alebo aplauzom publika. Všimli ste si, že to, čo sa často prezentuje ako úspech, sú vlastne tri pokušenia, ktorými diabol lákal Ježiša na púšti? Premeniť kamene na chleby – pokušenie byť dôležitý a obdivovaný. Skočiť z vrcholu chrámu a nechať sa zachrániť anjelmi – pokušenie urobiť niečo veľkolepé a zožať slávu pred publikom a médiami. Získať všetky kráľovstvá – pokušenie moci.
     Hovoríme o úspechu, výkonnosti a raste a zabúdame na slová pokušenie, hriech a svedomie. Neuvedomujeme si, že za úspech nemôžeme považovať nič, čo sme dosiahli porušením Božích princípov? Úspech je, že sme dostali dar života, že máme okolo seba ľudí a krásnu prírodu, že sme dostali talent, aby sme mohli každý deň urobiť niečo užitočné. Úspech je každé ráno, keď sa zobúdzame do nového života a každý večer, ktorého sme sa dožili. Úspech je, že máme čo dávať, pretože sme každý deň tak veľa dostali. A najväčší úspech je, keď sa nám rozjasní srdce a zrak a uvidíme všetky dary a Darcu, ktorý sa zhovievavo usmieva nad tým, ako sa naháňame za „úspechom.” A raz nás možno príjme vo svojom dome a budeme sa spolu smiať na táraninách o úspechu.
     Dovtedy, a cez tento pôst, ktorý sme začali, ešte viac ako inokedy – nezapracme svoj život zbytočnosťami, nepodliehajme všetkým podnetom z okolitého sveta. Naučme sa rozlišovať dôležité a nedôležité veci v našom živote, aby sme sa tešili z toho, čo máme a zveľaďovali to. Aby sme sa zbytočne nenaháňali za tým, čo nepotrebujeme a možno nás iba vzďaľuje od nášho skutočného povolania.
     Prajem nám všetkým, aby sme aj vďaka tomuto času pôstu zreteľne počuli ten správny hlas, tak ako píše Ján: “Ovce ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím však nikdy nepôjdu, ale utečú od neho, pretože hlas cudzí nepoznajú. (Jn, 10,4 – 5,14). Nenechajme, aby povrchné a naliehavé veci pohltili tie dôležité v našom živote, neprijímajme všetko, čo sa nám zdá na prvý pohľad atraktívne a pravdivé len preto, že sú toho plné médiá. No tiež nemeňme smer v hmle a v čase bezútešnosti a trápenia zostaňme vytrvalí. Nepodliehajme ani pesimizmu a náladám, že všetko okolo nás je zlé. V temnote nepreklínajme temnotu, ale objavujme prichádzajúci nový svet.
Branislav Kožuch, kaplán
(OZ V.I.A.C., Trstená)

„Ako je dobre oslavovať teba, Pane!“ (Ž 92)

     Milí bratia a sestry!
     V minulých dňoch sme mohli byť svedkami, prípadne ste sa aj sami zúčastnili rozličných zábav, plesov a karnevalov. Tieto akcie organizovali rozličné firmy a inštitúcie, záujmové združenia a obce. Ak sa do Popolcovej stredy na nich zúčastňovali veriaci aj neveriaci, dobrí aj ľahostajní kresťania, tak práve spomínaná streda urobila cez všetky zábavné podujatia akoby pomyslenú hranicu. Na jednej strane hranice ostali tí, ktorí sa budú ďalej zabávať, na druhej strane zasa tí, ktorí si uvedomili, že začína pôst a chcú ho užitočne prežiť pre svoje vlastné posvätenie. Jedni sa budú pripravovať na veľkonočné sviatky ako deti Božie, iní ako deti diablove.
      Je dôležité, aby sme s Ježišovým Duchom vstúpili do vnútra nášho života. Prakticky to znamená, že si každý deň nájdem čas a miesto, aby som s Ježišom uvažoval nad tým, ako žijem, čo je pre mňa v živote najhlavnejšie, čo zlé alebo dobré som urobil ľuďom, čo je pre mňa v danej chvíli najväčší životný problém, čo ohrozuje moju dušu, čo by som chcel v budúcich dňoch dokázať a podobne. Vstúpiť s Ježišom do vnútra nášho bytia si od nás vyžaduje odvahu a poslušnosť. Odvahu nebáť sa zmeniť svoj život a poslušne prijať to, čo od nás žiada Ježiš.
      Pre jedných budú plesy, zábavy a karnevaly pokračovať. Nazvali sme ich deťmi diabla. Pre nás sa skončili a nazvali sme sa deťmi Božími a bratmi a sestrami Ježiša. Nebojme sa, že nás čaká nejakých smutných 40 dní v našom živote. Nebojme sa ani obrazne povedať, že teraz si môžeme každý deň „zatancovať“ s Ježišom. A to tak, že spojíme naše srdcia s jeho srdcom a dovolíme mu, aby naše srdcia vyliečil v ozdravujúcom tichu a samote.

Jaroslav Chovanec, farár

„Milostivý a milosrdný je Pán.“ (Ž 103)

     Milí bratia a sestry!
     Každá škola má svoj poriadok. Má presne vymedzené vyučovacie plány, zameranie, prestávky, dátumy prázdnin. Ich systém a fungovanie je spôsob, cez ktorý sú pozvaní žiaci rásť. A každá škola, každý dobrý učiteľ by mal mať najväčšiu radosť vtedy, keď vidí, že jeho žiaci zužitkovali, čo ich naučili. Aj my sme povolaní byť učeníkmi – žiakmi Ježiša a On k tomu povoláva naozaj každého, kto v neho uveril. Slovo učeník v pôvodnom význame znamená aj človek, ktorý prijíma inštrukcie od druhého, prijíma vedenie majstra. Zvláštne na tom je, že Ježiš, keď hovorí o svojich učeníkoch, hovorí o nich ako o svojich priateľoch. „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Jn 15,15) Túži, aby sme v tom dozrievali. Každý z nás je učeníkom a nikto sa nenarodil ako hotový produkt viery, ktorý už všetko zvláda a vie. Ježiš nás volá, aby sme v prvom rade boli s Ním a chce, aby sme boli napojení na neho ako ratolesti na vinič. Učeník sa učí tak, že napodobňuje svojho majstra. Preto nám pripomína:  Dávajte a dajú vám…  Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im… Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec… Nesúďte a nebudete súdení…, odpúšťajte a odpustí sa vám. Naše učeníctvo sa prejavuje v tom že, sa snažíme byť podobní Ježišovi a pritom neustále vieme, že všetko, čo robíme, robíme s pomocou jeho milosti. Každý učiteľ sa teší, keď už jeho žiaci sú samostatní a on nemusí nad nimi stáť, ale keď nás Ježiš posiela, prisľubuje, že zostáva s nami.
     Učeníkom sa teda stáva ten:

• • kto povie Ježišovi áno na jeho volanie (Mk 3, 13);
  • kto zanechá svoj starý spôsob života (Mk 1, 20; Lk 5, 11);
  • kto má Máriu za svoju matku (Jn 19, 27);
  • kto je pripravený byť v akejkoľvek situácii poučený (Mk 9, 35; Mk 12, 43);
  • kto ide a robí, čo mu Ježiš rozkáže (Mt 21, 6);

Matúš Reiner, kaplán

(Oravské centrum mládeže, Ústie)

Vyber si čo chceš

     Boh viedol ľud starého zákona cez vyvolených ľudí, ktorí sa najčastejšie opierali o autoritu Božích prikázaní. V 5. st. pred Kristom však bolo prikázaní omnoho viac. Viesť Boží ľud bolo veľmi ťažké kvôli mnohým zlyhaniam kráľov aj morálnemu úpadku obyčajných ľudí, preto vznikali ďalšie a ďalšie príkazy a zákazy (Tóra a Talmud). Myslím si, že aj keby do úplne najmenších detailov vypracovali morálku  a každú oblasť života vymedzili prikázaniami, ešte to nezaručí svätý život ľudí. 
      Všimnime si, prosím, že Ježiš nepridal žiadne ďalšie prikázania. Potvrdil platnosť Desatora a dal dôraz na príkaz lásky k Bohu a blížnemu. Robil však jednu dôležitú vec –  zjavoval Božiu lásku k človeku, jeho svätosť, dobrotu a krásu. Nedáva príkazy, ale chce prebudiť najvyššie túžby, ktoré sa ukrývajú v každom ľudskom srdci.
     Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske!  (Gal 5, 13)
     Je lepšie, ak milujeme Boha preto, že chceme, než preto, že musíme (napr.  strach pred trestom). Evanjelium nás vedie k tomu, aby sme spoznali najvyššie dobro, a aby sme sa preň ľahko rozhodli. Vyber si čo chceš…  si slobodný. Najlepšie je, keď budeš chcieť dobro, pravdu, krásu.

Štefan Hrbček, kaplán

„Budem ti hrať pred tvárou anjelov.“ (Ž 138)

     Milí bratia a sestry!
     Najprv hovoril všetkým, Peter ho počúval – ako všetci, čo tam boli. Potom sa obrátil k nemu a hovoril iba k nemu. Nebolo to však len nezáväzné informovanie o niečom, Ježiš chcel niečo od neho. Mal urobiť dokonca pomerne náročnú vec – po celonočnom neúspešnom rybolove ešte raz spustiť siete a ešte aj v čase, kedy to nie je bežné. 
     A Peter? Urobil to a zažil Božiu moc. A keď zažil vo svojom osobnom živote Božiu moc, padol na kolená v pokání. Nebola to pre neho samozrejmosť, hoci Ježiša celý deň počúval. To, čo Ježiš pre neho urobil, sa ho naozaj dotklo. 
     Odkaz pre mňa? Nešpekulovať! Čo to znamená? 

1. Neobhajovať sa, že Ježiš hovorí ku všetkým, nielen ku mne. 
2. Až urobiť to, čo Ježiš učí, znamená zažiť Božiu moc na vlastnej koži. 
3. Božia láska nie je samozrejmosť, na ktorú si môžem zvyknúť. 

     Ježiš neučí preto, aby nás iba informoval o niečom (Bohu). Kresťan totiž nie je ten, kto vie niečo (málo alebo veľa) o Bohu a o tom, čo urobil. Kresťan je ten, ktorý dáva vo svojom živote priestor Bohu, aby mohol konať. A dáva mu ho tým, že jednoducho, bez špekulovania urobí to, čo Boh učí. A Boh ho v tom prekvapuje.

Branislav Kožuch, kaplán

 (OZ V. I. A. C., Trstená)