Naplnil sa čas!

Milí bratia a sestry,
          dnes začíname prvú pôstnu nedeľu tým, že si sprítomňujeme pokúšanie nášho Pána na púšti. Evanjelista Marek píše o tejto udalosti pomerne skromne, ale dostatočne na to, aby nám vložil do srdca semienko viery, nádeje a lásky. Každá časť Evanjelia nás má viesť k premene srdca, kde nás Spasiteľ osloví svojou láskou, ale zároveň nás konfrontuje s našou osobnou i spoločenskou realitou, naším životom, v ktorom sme častokrát ľahostajní a plní kompromisov s drobnými i väčšími hriechmi. 
          Marek spája udalosť pokušenia bezprostredne po Ježišovom krste, tým nám dáva znať: krst a pokušenie spolu súvisia, inak povedané očistenie ako také a pokušenie sú vzájomne prepojené. Očistenie či už na osobnej či spoločenskej úrovni. V krste Ježiš spoznáva svoju identitu a poslanie: „Ty si môj milovaný v Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Ježiš bol v tejto oblasti častokrát pokúšaný: „Ak si Boží syn“ sprav to a to… Pokušenie overuje, resp. skúša každého, či ozaj verí. Ježiš dokončieva pokušenie, ktoré mal Izrael na púšti: vytvoriť si vlastného bôžika. To je postoj ľudu, ktorý viac nedôveruje Bohu, ale svojej modle, ktorú si vytvoril. Predstava, že život nájdeme vo vlastnom zabezpečení sa, vo vlastnom diele.
          Marek ďalej opisuje ani nie tak o aké pokušenie išlo, ale dáva dôraz na dĺžku pokušenia: štyridsať dní. Číslo štyridsať je symbolickým biblickým číslom a dáva do popredia význam kontinuity a nepretržitosti. Takto ponúka znamenie: celý Ježišov život je pokušením. Postupne Ježiš prechádza do verejného účinkovania so slovami: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15). Ide o priaznivý čas, ktorý Boh ponúka človeku, aby sa obrátil a veril Evanjeliu. Obrátiť sa znamená veriť Evanjeliu. V skratke povedané: nasledovať Ježiša, stať sa jeho učeníkmi uprostred sveta, nie vo svojej obývačke, a pomáhať ľuďom, aby sa neutopili (byť rybármi ľudí).
       Priatelia, v túto nedeľu sa môžeme aj my zamyslieť:
– v čom som pokúšaný najviac a už tak dlho?
– kde som si vyrobil modlu namiesto toho, aby som veril Bohu?
– ktorá časť Evanjelia ma najviac oslovuje a ako ju praktizujem?
– a naopak, s ktorou časťou Evanjelia mám problém a neviem/nechcem ju praktizovať?
– ako ja osobne pomáham ľuďom, aby žili v krajšom, spravodlivejšom, milosrdnejšom svete?
Prajem vám všetkým požehnanú nedeľu a skutočné obrátenie sa.

PETER VNUČÁK, OFM

Oznamy

V sekcii OZNAMY je nové info: Prvá pôstna nedeľa „B“ – 18. 02. 2024

Prosíme, prečítajte si nové oznamy.  

Nikdy nie je neskoro!

          Bratia a sestry,
          svätý Pavol apoštol nás povzbudzuje k nasledovaniu Krista, aby každý, podobne ako On, všetko robil na Božiu česť a slávu. Možno jesť aj piť na Božiu slávu, na Božiu slávu možno aj odpočívať. Človek má však aj možnosť Boha si vôbec nevšímať, všetko zneužívať na zlo a tak dávať iným pohoršenie. Kristu s nehľadal svoj zisk, chcel všetkým pomôcť, jeho jedinou starosťou bola spása všetkých ľudí.
           Kto si inak počína, kto nenasleduje Krista, kto svojím počínaním iných pohoršuje, je človekom, ktorý je pokrytý malomocenstvom. Nemusí ani volať, že je malomocný, lebo jeho zlo ide pred ním aj za ním. Okolo seba šíri zápach hniloby zlého príkladu a ohrozuje nákazou tých, čo s ním prichádzajú do kontaktu… Svoje miesto zvyčajne hľadá medzi seberovnými.
           Stav hriechu je hodný oplakania, ale môžem sa zo svojho malomocenstva očistiť. Stačí prísť, postaviť sa pred Krista a s vierou prosiť o pomoc: „ Ak chceš, môžeš ma očistiť!“
          On ma celkom isto naplní svojou milosťou. Znova budem čistý, znova budem schopný nasledovať Krista, znova budem oslavovať Boha svojím dobrým životom.
          A preto život nás kresťanov je poznamenaný dôverou v Boha. Každý človek pociťuje nutnosť niekomu veriť. Všetci hľadajú nejakú oporu pre svoj život. Človek si uvedomuje svoj stav, objavuje v sebe túžbu po šťastí, ale vytúžené šťastie v ničom nenachádza. Vie, že voľakedy mu to šťastie patrilo, vie, že ho z akéhosi dôvodu stratil a že vo veľkej miere je to aj jeho vina, lebo zlé skutky v ňom teraz prehlbujú vedomie prázdnoty. Zároveň však v sebe objavuje aj Boha, stretáva sa s jeho zjavením, dozvedá sa o jeho ochote spasiť človeka a s radosťou prijíma ponúkanú pomoc, lebo si je vedomý, že plnosť mu môže dať jedine ten, ktorý je sám plný. Človek vie, že v ľuďoch nenájde potrebnú oporu…
          Koľkokrát už tú oporu neúspešne hľadal u iných. Vie, že oni mu nemohli skutočne pomôcť, lebo sami potrebujú tú istú pomoc, sami sú nenasýtení, sami sú smutní a nešťastní.
          Bratia a sestry, keď človek neuverí Bohu, keď neprijme Jeho pomoc, ostane aj naďalej bez akejkoľvek opory, ostane ponorený do vlastných hriechov.
          Viem, že musím niekomu uveriť. Viem, že musím mať v niekom oporu a viem, že túžim po plnosti šťastia, preto si volím toho, kto mi tú túženú plnosť dá. Tak mi Pán Boh pomáhaj!     

Marek Gavalier, kaplán