Už aby to bolo

           Bohom zjavená pravda darúva človeku nový pohľad a volá po zmene. Keď Ježišov predchodca sv. Ján Krstiteľ stával po pás vo vodách Jordánu, vyzýval ľud Izraela na obrátenie. Gréčtina má na to výraz metanoia, ktorý sa často prekladá ako morálne očistenie. Základným významom tohto gréckeho slova je však zmena v názoroch alebo v spôsobe myslenia človeka. Ján týmto pripravoval ľudí na príchod Mesiáša, ktorý mal prísť s plnosťou pravdy volajúcej k zmene zmýšľania.
           Ježiš teda svojím učením „rušivo” vstúpil do tohto sveta. Nasledovať ho znamenalo opustiť pásmo vlastných istôt a odhodlať sa zmeniť vnútorné postoje, ktoré dovtedy ovládali život ľudí. Ježiš nemal v úmysle odrádzať ich svojím vyučovaním, iba hovoril pravdu. Čím bližšie sa v kázňach dostával k podstate svojho posolstva, tým viditeľnejšie sa ľudia rozdeľovali do dvoch skupín. Na jednej strane boli tí, ktorí ho úprimne hľadali a chceli dospieť k hlbšiemu pochopeniu; na druhej strane tí, ktorí ho zavrhli, lebo jeho evanjelium bolo pre nich nepohodlné. V tomto fakte bol dôvod jeho reči o rozdelení. Vedel, že nie každý bude ochotný dať sa „vyrušiť” zo starého spôsobu života, a teda medzi ľuďmi (aj tými najbližšími) vzniknú rozdiely, pričom tí, ktorí sa nechajú Ježišom osloviť, sa prirodzene stanú tŕňom v oku tých ostatných.
           Nedajme sa odradiť ani vtedy, ak by sme sa pre svoje presvedčenie stali pre niektorých ľudí nepohodlnými. Nesnažme sa o akúsi diplomatickú reč v záujme zachovania pokoja. Ak chceme týmto ľuďom pomôcť a pritom nestratiť vlastný poklad, ponúkajme im dennodenné svedectvo našej vernosti Ježišovi. Iná cesta neexistuje. Iba Ježiš dáva život. Prinášajme svedectvo o tom, že viera zjednodušuje náš pomer k svetu i k všetkým jeho problémom a že s dôverou v Božiu prozreteľnosť sa bezpečnejšie kráča životom a jeho udalosťami. Krásne o tom hovorí sv. Róbert Bellarmin: „Hory sa nám zdajú veľké, pretože sú blízko, a hviezdy, hoci sú oveľa väčšie, vyzerajú ako svetlé bodky. Keby sme boli na nebi, hviezdy by sa zdali ohromné, tak ako v skutočnosti sú, a hory by sa zdali zrnkom piesku. Ľudia, ktorí majú srdce tu na zemi, považujú za čosi veľké majetok a lopotenie sa na tomto svete. Ak niečo zdedia, ak dosiahnu hodnosti, sú radosťou celí bez seba. Keď stratia halier, poburujú všetkých okolo. Kto však slúži Bohu, býva na vysokej veži viery a je tak ďaleko od vecí tam dole, že sa mu všetky tie veľké a dôležité problémy zdajú detskými hrami. Ak porovná s večnosťou všetky nehody tohto sveta, nebojí sa ich väčšmi ako uštipnutia muchy.”
           Všetci môžeme žiť takýmto životom. Treba sa však preň rozhodnúť. Otázkou je, kedy začneme. 
Marek Gavalier, kaplán

Oznamy

V sekcii OZNAMY je nové info: Dvadsiata nedeľa cez rok – 14.08.2022

Prosíme, prečítajte si nové oznamy.  

Pravý poklad

 „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.“
     Drahí bratia a sestry, pápež František nedávno vyslovil takúto osobnú skúsenosť: Veľakrát, keď som s nejakým kresťanom alebo kresťankou, ktorí sa prišli porozprávať o duchovných veciach, pýtam sa, či dáva almužnu. „Áno,“ hovorí mi. „A povedz mi, dotkneš sa ruky toho, komu dávaš mincu?“ „Nie, nie, hodím mu ju tam.“ „A pozeráš sa tomu človeku do očí?“ „Nie, nenapadne mi to.“ Ak dávaš almužnu bez toho, aby si sa dotkol skutočnosti, bez toho, aby si sa pozrel do očí človeka v núdzi, táto almužna je pre teba, nie pre neho.
     Ježiš nám v úvode dnešného evanjelia ukazuje almužnu ako cestu k hromadeniu si pokladu v nebi. Tým pokladom je večné spoločenstvo s ním. Čo to ale znamená dávať almužnu? Slovo almužna môžeme preložiť ako dobročinnosť. Je to teda činenie dobra voči blížnemu. Nedávno mi istý kňaz spomenul: „Vieš, keď vidím ako ma Boh miluje, keď vidím slúžiaceho Boha, ktorý mi dáva svoju lásku a dobrodenia, nemôžem robiť inak ako ísť a slúžiť ďalej.“ Láska k blížnemu je odpoveďou na lásku Boha k nám. Sme milovaní dokonalou a nekonečnou Láskou s veľkým „L,“ ktorou je Boh. Je to láska bezpodmienečná a osobná. Učme sa aj my milovať tak, ako miluje Boh a ako hovorí aj pápež František: dotýkajme sa konkrétnej životnej skutočnosti človeka.
     Táto životná skúsenosť je u každého iná. Niekto prežíva chudobu materiálnu, niekto duchovnú. Iný smúti po strate blízkeho, iný sa raduje z narodenia dieťaťa. Niekto potrebuje pomôcť s prácou okolo domu, ďalší túži iba nebyť sám. Buďme vnímaví na to, akú situáciu ľudia okolo nás prežívajú a podľa toho ich obdarujme. Naším časom, materiálnou pomocou, milým slovom, úsmevom, radou, povzbudením, či len našou prítomnosťou, kedy si odoprieme čas strávený pri televízii alebo internete.
     Nič tak nestratíme, iba získame. Lebo zriekaním sa pozemských „pokladov“ získavame poklad nebeský.

Denis Čuchran, diakon