Podľa tradície sa vtedajšiemu generálnemu predstavenému Simonovi Stockovi v noci z 15. na 16. júla 1251 zjavila Panna Mária v sprievode anjelov. Panna Mária mu podala škapuliar hnedej fary a povedala: „Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Je to znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, znamenie pokoja a večného záväzku.“ Sv. Šimon Stock po tomto zjavení založil Bratstvo nerehoľných Členov, vďaka nim Šíril úctu k Panne Márii Karmelskej a k svätému škapuliaru po celom svete. Najvýznamnejším dňom rehole sa stal 16. júl 1726, lebo spomienka Preblahoslavenej Panny Márie sa začala sláviť aj v rímskom kalendári.
          Čo je škapuliar? — pochádza z latinského slova scapula – lopatka, označuje pôvodne časť odevu, vlastne pruh látky splývajúcej cez prsia a chrbát dole ako zástera. Je bežnou súčasťou rehoľného oblečenia nielen karmelitánov. Praktický škapuliar pozostáva z dvoch malých kúskov látky, spojených dvoma stužkami. Obvykle je na nich znázornené zjavenie Panny Márie Karmelskej a obraz Panny Márie s Ježiškom. Škapuliar sa prijíma zvláštnym obradom len raz  odovzdával ho kňaz, diakon alebo iná poverená osoba. Plátenný škapuliar môže nahrádzať medailón, na ktorom je vyobrazené Srdce Ježišovo a obraz Panny Márie Karmelskej.
          Dejiny karmelitánskeho ška-puliara sa začínajú v 12. st. Duchovní synovia proroka Eliáša viedli na hore Karmel život zasvätený modlitbe. Nosili posvätný škapuliar ako dar Božej Matky. Nazývali sa bratmi Najsvätejšej Panny Márie z hory Karmel. Cirkev uznala pravidlá ich života a tým dala právny začiatok karmelitánskeho rádu. Rád sa rýchlo rozvíjal a vyznačoval sa príkladným životom jeho členov.
          Najsvätejšia Panna Mária sa zjavila aj pápežovi Jánovi XXII., ktorý bulou Sacratissimo uti culmina (Najsvätejšie kiež vrcholí) z 23. februára 1322 oznámil zjavenie Panny Márie. Panna Mária sľúbila hojné milosti a spásu tým, ktorí patria do rádu svätého škapuliara a zachovávajú Čnosť čistoty podľa stavu a modlia sa za Cirkev. Nakoniec sľúbila mimoriadnu milosť, známu pod názvom »sobotná výsada“: „Ja, ich Matka, ich v prvú sobotu po smrti vyslobodím z očistca a zavediem na vrch večného života.“
          Apoštolská stolica zaradila škapuliar medzi sväteniny. Svojou mocou potvrdila výsady Škapuliara, opierajúc ich účinnosť o modlitby celej Cirkvi. Škapuliar sa popri ruženci stal jednou zo základných mariánskych pobožností. V súčasnosti je pobožnosť k posvätnému škapuliaru známa nielen v Európe, ale na celom svete. Treba pripomenúť, Že pápež Ján Pavol II. nosil posvätný škapuliar od detstva.

LIPTÁK, M., MATEJ, J.: Aká si prekrásna… 2018, s. 136 – 140,.

 

          Panna Mária Karmelská, toto pomenovanie sa vzťahuje na pohorie Karmel v Izraeli a na rehoľu karmelitánov. (Karmel znamená záhradu alebo sad.) Vrchy Karmelu ho pripomínajú, keď na krátky čas v roku sa oblečú do zelene. Pohorie Karmel, sa tiahne v dĺžke asi 20 km juhovýchodným smerom od ústia potoka Kison smerom k Stredozemnému moru, končí pri zálive Haifa na jeho ľavom brehu. Pohorie dosahuje výšku asi 550 m. n. m. Hora Karmel bývala oddávna útočiskom prenasledovaných, ktorí sa ukrývali v jeho jaskyniach a zalesnených údoliach.
          Biblia v Prvej knihe kráľov spomína horu Karmel, na ktorú vystúpil prorok Eliáš za Čias kráľa Achaba, aby sa pred ním ukryl. Na tejto hore sa odohral tzv. „Boží súd“, keď prorok Eliáš vyzval 450 Baalových prorokov, aby postavili oltár, položili naň drevo i obetu, ale oheň nepodložili. Mali vzývať meno svojho boha. Eliáš sám postaví tiež oltár, položí naň drevo i obetu, ale oheň nepodloží. Bude vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je pravý Boh (por. 1Kr 18, 23-24). Výsledkom tohto „súdu“ bolo, že Baalovi proroci darmo vzývali svojho boha, nič sa nestalo. Na Eliášovu prosbu oheň vzbĺkol a strávil jeho obetu, i drevo. Nato Eliáš rozkázal ľudu pochytať Baalových prorokov a tam ich dal pobiť (1 Kr 18, 40). Prorok Eliáš neohrozene bránil vieru v pravého Boha proti pohanským prorokom boha Baala.
          Uctievanie Panny Márie Karmelskej má svoj pôvod u proroka Eliáša, ktorý z hory Karmel pozoroval z mora vychádzajúci obláčik, veľký ako mužská dlaň, ktorý za krátku chvíľu priniesol zúrodňujúci dážď. Dážď napojil zem na ktorú nepršalo niekoľko rokov. Tento oblak prinášajúci dážď je predobrazom Panny Márie. Toto posvätné miesto priťahovalo mnohých, a tak už v prvých kresťanských storočiach bol vrch Karmel sídlom pustovníkov. Kroky sem priviedli aj sv. Bertolda, zakladateľa karmelitánov, ktorý sa roku 1185 usadil so svojimi desiatimi spoločníkmi v jaskyni proroka Eliáša na hore Karmel a žil tam ako pustovník pod ochranou Božej Matky. Roku 1226 pápež Honorius III. potvrdil rehoľu karmelitánov, ale už o niekoľko desaťročí jej hrozil zánik, keď ich mohamedánske útoky v polovici 13. st. prinútili presídliť sa do Európy a museli zmeniť pustovnícky spôsob života a čeliť rôznym ťažkostiam. (pokr.) LIPTÁK, M., MATEJ, J.: Aká si prekrásna… 2018, s. 136 – 140,.