Vážni ľudia už išli spať. Rehoľníci sa modlia večerné chvály… A ja myslím na istého kráľa, kráľa Dávida tancujúceho pred Archou.
Lebo hoci je veľa svätých, ktorí neradi tancujú, je veľa svätých, ktorí pociťovali potrebu tanca od šťastia, že žijú: sv. Terézia s kastanetami, sv. Ján z Kríža s Dieťatkom Ježišom v náručí, sv. František pred pápežom.
Keby sme boli spokojní sami zo sebou, Bože, nemohli by sme sa ubrániť tej potrebe tanca, ktorá preniká svet a dokázali by sme odhadnúť, aký tanec chceš, aby sme tancovali podľa krokov Tvojej prozreteľnosti.
Keďže si myslím, že máš dosť ľudí, ktorí stále hovoria o službe Tebe s tvárou kapitánov, o poznaní Teba s tvárou profesorov, o dosiahnutí Teba, používajúc športové ťahy, o milovaní Teba, ako znudení si navzájom manželia.
V deň, keď si chcel čosi nové, vynašiel si svätého Františka a spravil z neho svojho žongléra. Prosíme, aby si i nás vynašiel, aby sme boli radostnými ľuďmi tancujúcimi svoj život s Tebou.
Aby sme boli dobrými tanečníkmi s Tebou, ako a kde inam, nie je potrebné vedieť, kam to vedie. Treba postupovať krok za krokom, byť horlivým, byť ľahkým, a nado všetko nebyť strnulý. Netreba ŤA prosiť o vysvetľovanie krokov, ktoré robíš. Treba byť akoby pokračovaním Teba, zručným a živým a prijímať od Teba rytmus orchestra. Netreba sa za každú cenu posúvať vpred, ale dovoliť krútenie, odbočenie do strán, treba vedieť zadržať sa i pokračovať namiesto chôdze. A tieto kroky by nemali zmysel, keby neboli zharmonizované s hudbou.
Ale zabúdame na hudbu Tvojho Ducha a robíme z nášho života gymnastiku. Zabúdame, že tancuje sa v Tvojom náručí, že Tvoja svätá vôľa je plná nepochopiteľnej fantázie, a monotónnosť a nuda sú iba pre duše postarších podopierajúcich steny na radostnom bále Tvojej lásky.
Pane, príď nás pozvať do tanca. Sme hotoví pre Teba zatancovať tie záležitosti; účty; obed, ktorý treba navariť; bdenie v čase ospalosti; sme hotoví zatancovať Ti tanec práce, tanec horúčavy a neskôr tanec chladu. I keď niektoré melódie bývajú často molové, nepovieme Ti, že sú smutné; ak sa pri iných trochu zadýchame, nepovieme, že nám chýba čerstvý vzduch. A keď do nás budú narážať ľudia, prijmeme to s úsmevom, lebo dobre vieme, že to sa pri tanci stáva.
Pane, ukáž nám miesto, ktoré v tej večnej romanci medzi Tebou a nami má zvláštny bál našej poslušnosti. Zjav nám veľký orchester Tvojich zámerov, v ktorom sa to, čo dopúšťaš, rozlieha divnými tónmi uprostred harmónie toho, čo chceš.
Nauč nás každý deň si obliekať našu ľudskú slabosť ako bálové šaty, ktorých každý kúsoček ako od Teba nám daný, budeme milovať ako nevyhnutný klenot.
Sprav, aby sme prežili život nie ako šachy, v ktorých je všetko vyrátané, nie ako zápas, v ktorom je všetko ťažké, nie ako problém, ktorý sa nám nechce zmestiť do hlavy. Ale ako sviatok bez konca, v ktorom sa obnovuje stretnutie s Tebou. Ako bál, ako tanec v náručí Tvojej lásky uprostred hudby lásky pre všetkých.
Pane, príď nás pozvať do tanca!
Autor pôvodného textu: Madeleine Delbrél