Zábiedovo

História kostola v Zábiedove začala dávno v hlavách Zábiedovčanov, ktorí každú nedeľu a vo sviatok merali cestu pešo do Trstenej, aby sa mohli zúčastniť bohoslužby v Božom chráme. Detí, mladí i starí, v zime mrznúc a brodiac sa v závejoch, v lete bosí, spotení, nesúc v ruke sviatočné topánky, aby si ich nezodrali, kráčali cez kopec do Trstenej na stretnutie s Bohom. Tento stav trval až do prvej tretiny minulého storočia, keďže obec Zábiedovo nemala vlastný kostol.

V roku 1917 zomrel v USA, v meste Taylor, správca farnosti v slovenskej osade sv. Jána Krstiteľa a zábiedovský rodák, rímsko-katolícky kňaz, novinár, národovec a františkán Ján Stas (1872-1917). Svojho priateľa, krajana a kňaza Andreja Pavču, ešte pred smrťou požiadal aby zo sumy, ktorú mu odkázal – išlo o 9181 USD – postavil kostol v jeho rodnej obci Zábiedovo. Kvôli rôznym prieťahom  vdp. A.Pavčo prvú časť z odkázanej sumy, už pekne zvýšenej o úroky (cca 2000 USD), zaslal otcovi biskupovi Jánovi Vojtašákovi až 31.decembra 1923 a ďalšie roky trvalo vysporiadanie pozemkov, projektová príprava, výber dodávateľa stavby.  Najmä výber staveniska bol zložitý. Požiar na Veľkú noc 1923 zničil celú tzv. Malú stranu (zhorelo 20 domov), a tak zhorenisko po domoch číslo 88 a 89 bolo odkúpené od Jána a Jozefa Janíka, Martina a Rozálie Gibaštíkových, Rozálie Štefanekovej a maloletých bratov Jozefa, Tomáša a Martina Štefanekových a na jar 1931 začala výstavba. Do jesene bol kostol vo forme hrubej stavby pod strechou. Stavbu prevádzal Ing. Ormay z Levoče. V nasledujúcich rokoch sa realizovali dokončovacie práce. Oltár, organ a lavice boli postupne zakúpené za turnusy dreva z urbárskych lesov a 28.júna1934 vtedajší spišský biskup, mons. Ján Vojtašák, vytúžený zábiedovský kostol vysvätil.  V roku 1936 boli tiež za turnus dreva zakúpené zvony (boli tri – najmenší odliaty v Kremnici v roku 1833 a nesúci nápis „Gloria in excelsis Deo“, stredný odliaty v roku 1936 s nápisom „Matka Ružencová, Pani naša, primlúvaj sa za nás“, venovaný ctiteľmi ruženca z obce a najväčší, tiež odliaty v roku 1936, s nápisom „Ježišu, Kráľ slávy, zmiluj sa nad nami.“, venovaný zábiedovskými veriacimi). Zvony posvätil vdp. dekan Jozef Slanicay dňa 25. júna 1936. Počas komunistickej éry sa na kostole neudiali okrem nevyhnutnej údržby žiadne väčšie zmeny. Po uvoľnení režimu začali prvé stavebné úpravy pod vedením vtedajšieho vdp. farára Andreja Imricha a po jeho vysvätení za pomocného spišského biskupa tieto práce podstatne rozšíril a riadil jeho nástupca – vdp. farár a neskôr  dekan Michal Tondra. Bola postavená nová sakristia, miestnosť pre matky s deťmi, návštevná miestnosť, spovednica, sociálne zariadenie a sklad, bol predĺžený chór, vybudovaná kaplnka pred kostolom (vysvätená otcom biskupom Andrejom Imrichom 8.11.1992) a na nej nový vstup so závetrím, stará omietka z exteriéru kostola bola nahradená novou, vymaľovaný bol exteriér aj interiér, vymenená konštrukcia krovu na veži a krytina na celom kostole bola nahradená novou – medenou, boli zdvojené okná a presklené dvere, prebehli terénne úpravy okolia kostola, vydláždenie prístupových chodníkov prírodným kameňom a pribudol dnes najväčší nový zvon datovaný miléniovým rokom  2000 a nesúci portrét a meno otca biskupa Jána Vojtaššáka. Zvony boli súčasne elektrifikované. Generálkou prešiel tiež oltár a organ. Bol zateplený strop a vybudované podlahové kúrenie. Práce boli prefinancované zo zbierok a milodarov veriacich, príspevkov urbáru, z dotácií obce a vďaka množstvu bezplatne odpracovaných brigádnických hodín veriacich.

Kostol v súčasnej podobe bol konsekrovaný dňa 7.8.1995 otcom biskupom mons. Františkom Tondrom, hoci viaceré práce prebehli až v nasledujúcich rokoch už pod vedením ďalšieho správcu farnosti vdp. Jaroslava Chovanca.

Kostol je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu. Na oltári je však zobrazený aj Ján evanjelista – ktorý bol patrónom vdp. Jána Stasa – na jeho počesť i ako čiastočné zadosťučinenie požiadavky vdp. Ondreja Pavču, aby bol kostol zasvätený práve tomuto apoštolovi.

Ján Banovčan

Ústie Nad Priehradou

Keď v roku 1953 bola dokončená Oravská priehrada, bolo vysťahovaných a zatopených 5 obcí – Ústie, Osada, Hámre, Slanica, Ľavkov. Dva kostoly  – v Ústí a v Osade boli zbúrané, jeden v Slanici ostal na ostrovčeku uprostred Oravskej priehrady.

Na brehu priehrady bolo postavené Nové Ústie – pár domov, avšak táto obec ostala bec kostola, keďže komunistický režim nedovolil postaviť nový kostol. Na bohoslužobné účely slúžila cintorínska kaplnka.

Po páde komunistického režimu bolo potrebné hľadať riešenie pre vhodnejšiu pastoráciu veriacich v Ústí. V roku 1993 sa začala prestavba bývalej školy postavenej v roku 1954 na bohoslužobné priestory. Pri rekonštrukcii sa ukázalo, že táto budova je vhodná nielen pre bohoslužby, ale ponúka priestory aj pre ubytovanie za účelom  duchovných cvičení, manželských a kňazských rekolekcií. S  pomocou Božou a  za  pomoci  dobrodincov sa toto dielo podarilo v  roku  1993 aj  dokončiť. Konsekrácia kaplnky sv. Alžbety Uhorskej sa uskutočnila 26.11. 1993 otcom biskupom Mons. Františkom Tondrom.

Zaujímavosťou je, že pôvodný kostol v Ústí bol rovnako zasvätený sv. Alžbete. Odpustová slávnosť sa slávi 17. novembra.

Od leta 2007 pastoračné centrum prešlo pod správu Diecéznej komisie pre mládež, ktorá vytvorila v pastoračnom centre Oravské centrum mládeže. Bližiše informácie nájdete na www. ocmustie.sk.