Prehľad dejín farnosti Trstená v letopočtoch do konca 17. storočia

 1265 Najstaršia písomná zmienka o meste Tvrdošín je zaznamenaná k roku 1265. V stredovekom chotári Tvrdošína vzniklo a bolo vybudované mestečko Trstená (Pringenstadt) šoltýskou rodinou Jána Hertela v druhej polovici 14. storočia.

1332 V Tvrdošíne je po prvýkrát doložená existencia samostatnej farnosti s miestnym farárom Petrom. V tom čase sa konalo vyberanie desiatkov prostredníctvom pápežských kolektorov Rajmunda de Bonofato a Jakuba Berengára, ktorí boli vyslaní spolu so sprievodom z pápežského Avignonu vo Francúzsku.

1371 Chotár Trstenej mal dvanásť lánov a mesto malo dvanásť dvorcov. Dva dvorce vlastnila rodina istého Pavla a dva lány boli určené miestnemu farárovi. Tri lány boli určené na vyháňanie a pasenie dobytka. V určení chotárnych hraníc mesta sa spomína aj nepriamo lokalita Zabiedovo (Zavoda), riečka Oravica i údolie zvané Bukovinský.

1391 Počas dvadsiatich rokov od 1371 novozaložené mesto s pôvodným názvom Pringenstadt bolo oslobodené od platenia akejkoľvek dane a poddanských služobností, čím sa vnútorne stabilizovalo.

1397 V Trstenej je po prvýkrát doložená existencia samostatnej farnosti. Od obdobia konštituovania samostatnej farnosti farský obvod Trstená v sebe zahŕňal lokality: Zabiedovo, Ústie, Čimhová, Chyžné, Suchá Hora, Liesek, Hladovka, Vitanová, Osada a Hámry.

1424 Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský vydal listinu, v ktorej mesto Trstená (Stadtsek) bolo kráľovským privilégiom oslobodené od platenia tridsiatku a mýta.

1438  Trstená (Nadasd) je doložená v súvislosti s osídlením Čimhovej a s rodom Plattyovcov na hornej Orave.

1480 Benediktínsky konvent v Kláštore pod Znievom potvrdil listinu notára Švankomíra z roku 1371 a listinu Žigmunda Luxemburského z roku 1424. Originál listiny notára Švankomíra z roku 1371 predložil vtedajší richtár Trstenej Albert Fojt.

1526 Uhorské vojská boli porazené v bitke pri Moháči. Značná časť Uhorského kráľovstva bola začlenená do Osmanskej ríše.

1559 Vizitačný protokol zaznamenáva, že farský kostol v Trstenej je zasvätený Blahoslavenej Panne Márii. Uvádza, že poverení správcovia kostola iniciovali jeho reformáciu, ale vizitátorovi prisľúbili, že sa napravia. Miestny farár v Trstenej Gregor všetky sviatosti spolu s bohoslužbami vysluhoval podľa katolíckeho obradu. V tom čase farnosť Trstená patrila do Oravského dištriktu v rámci Nitrianskeho archidiakonátu v Ostrihomskej diecéze.

1559 – 1561 Vo farnosti sa spomína farár menom Gregor.

1560 V tomto roku vizitátor zaznamenal, že miestny kostol je v dobrom stave a je vyzdobený.

1561 V tomto roku bolo vydané listinné svedectvo v prospech zemepána Oravského panstva Juraja Turzu, že Michal a Hanuš Platyovci násilím obsadili lesy a lúky medzi Trstenou a Čimhovou.

1581 Vo farnosti pôsobil ako farár istý Michal Rokoš.

Koniec 16. storočia Mestečko Trstená sa v listinách v súvislosti s palatínom Jurajom Turzom ako jedným z vlastníkov Oravského panstva a hradu spomína v hungarizovanej podobe Nadasd.

1605 – 1656V týchto rokoch boli vydané viaceré listiny v prospech mestečka Trstená. V ro;ku 1605 vydal listinu Juraj Turzo, v roku 1618 Imrich Turzo a v roku 1631 Gašpar Ilešházi potvrdil, že správa majetkov Oravského panstva vo všetkých bodoch a právnych ustanoveniach patrí rodine Turzovcov. V roku 1656 listina Štefana Tököliho potvrdzuje, že miestni zemepáni Oravského panstva riešia majetkové spory a problémy mesta len do výšky sumy 800 zlatých a daňové povinnosti sú také, ako boli stanovené v časoch Švankomíra od uvedených lánov a pôdy.

1608 Podľa urbárskeho a daňového súpisu z tohto roku mesto Trstená malo usadlosti s týmito pomenovaniami: Kmetikovská, Tahanovská, Čabajová, Kneziková, Kapalova, Mokošova, Bencúrova, Valachovská, Viteňovská, Klokovská, Valaškova, Stankovská, Bankovská. Možno s určitosťou predpokladať, že ľudia zo spomenutých usadlostí sa v nejakej miere podieľali aj na duchovnom živote vo farnosti v Trstenej začiatkom 17. storočia a zúčastňovali sa aj aktívne na bohoslužbách svätej omše v tunajšom farskom kostole.

1609 Uhorský kráľ Matej II. potvrdil privilegiálnou listinou zakladajúcu listinu notára Švankomíra z roku 1371 a listinu Žigmunda Luxemburského z roku 1424.

1610 V Žiline sa uskutočnil cirkevný snem (synoda) evanjelických kňazov, ktorým sa evanjelická cirkev augsburského vyznania osamostatnila spod cirkevnej jurisdikcie katolíckej cirkvi. V tom čase aj hornooravské obce boli vnútorne zasiahnuté reformáciou a myšlienkami Martina Luthera.

1611 V mestečku Trstená (Terstena) je doložená existencia evanjelického cirkevného zboru, ktorý v tom čase spravoval aj dovtedajší farský kostol. Pod jeho administráciu patrili hornooravské obce: Brezovica, Liesek, Hladovka, Suchá Hora, Ústie, Slanica, Zubrohlava, Klín, Nová Ves, Vitanová, Bobrov a Čimhová. Vizitácia v dobovej slovenčine opisuje liturgickú výbavu kostola a celkové hospodárske a finančné príjmy z jednotlivých osád v prospech farského spoločenstva v Trstenej.

1612 Trstená sa spomína v listine grófa Juraja Turzu, palatína Uhorského kráľovstva, ktorý bol majiteľom Oravského panstva a zároveň dal založiť deväť nových osád na hornej Orave: Námestovo, Bobrov, Slanica, Zubrohlava, Klin, Vavrečka, Jasenica, Polhora a Rabča.

1623 MestoTrstená ako cirkevný desiatok odviedla 26 zlatých, 4 valasi zaplatili 2 zlaté a 48 denárov, od mlyna sa zaplatilo 12 denárov, pastier zaplatil 12 denárov a za 9 komorníkov sa zaplatilo 1 zlatý a 8 denárov. Miestny šoltýs Martin Trstenský zaplatil jeden zlatý.

1625 V latinskej evanjelickej vizitácii z tohto roku sa konštatuje, že v kostole je všetko k dispozícii k výkonu bohoslužobných obradov.

1627 Vizitácia evanjelického cirkevného zboru v Trstenej zaznamenáva, že vo farskom kostole sa nachádzalo päť zástav, ktoré boli prinesené z Krakova. Jedna mala nápis: Svätý Stanislav, oroduj za nás. Miestny evanjelický kazateľ rozhodol, že niektoré liturgické predmety majú byť z chrámu úplne odstránené, čo však musel podľa znenia vizitácie zdôvodniť na generálnom zhromaždení evanjelických kňazov. Podobne aj v roku 1629 vizitácia v duchovnom živote cirkevných evanjelických zborov v Trstenej, Tvrdošíne a v Nižnej nič zvláštne nezaznamenáva.

1633 Evanjelická vizitácia Trstenej bližšie špecifikuje oltárne vybavenie miestneho farského kostola. Dokonca uvádza, že richtár z Liesku podaroval pre tento kostol dva veľké mosadzné svietniky.

1636 Uhorský kráľ Ferdinand III. konfirmoval listinu svojho predchodcu uhorského kráľa Mateja II. pre Trstenú z roku 1609.

1636 Záznam z evanjelického latinského vizitačného protokolu zaznamenáva, že medzi miestnym evanjelickým kňazom v Trstenej a šoltýsmi z Ústia nastala nezhoda vo veci prijímania Sviatosti Oltárnej, ktorá trvala už dlhé roky. Túto spornú záležitosť oznámili miestnemu panskému provízorovi Ondrejovi Trstenskému, ktorý sa podujal vyriešiť tento sporný bod.

1637 – 1657 Misijným administrátorom pre mesto Tvrdošín a Trstenú bol ustanovený v týchto rokoch Ján Kvasnievski.

1638 Ondrej Trstenský, provízor Oravského hradu, požiadal uhorského panovníka o povýšenie do šľachtického stavu pre seba i pre svojich pokrvných príbuzných – synov: Ondreja, Jána a Martina Trstenských zároveň aj pre dcéry Dorotu a Katarínu Trstenskú. Svoju žiadosť zdôvodňoval vernou pomocou v prospech panovníka v čase stavovských nepokojov v krajine. Jeho žiadosť podporil svojim odporúčaním ostrihomský arcibiskup Imrich, gróf Ilešházi, Štefan Ostrošič a varadínsky biskup Ladislav Hoszalathy.

1642 Vizitácia evanjelického zboru v Trstenej zaznamenáva, že miestny pastor nebol zdravotne disponovaný pre nadmernú horúčosť letného počasia. Vizitátor ho nabádal, aby si vzal na výpomoc nejakého spolupracovníka a aby bol dôslednejší pri zachovávaní čistoty náboženstva svojich veriacich. Zároveň v tomto zázname je uvedená aj správa o existencii miestneho učiteľa školy, ktorému bola daná do užívania záhrada. V tom čase aj obyvatelia Nižnej boli vyzvaní, aby kameň, ktorí u seba doma majú nasekaný na štvorce, použili na položenie dlažby v dolnej časti kostola.

1659 V tomto roku bol spísaný testament kňaza Jána Sčechoviča, ktorý bol v polovici 17. storočía farárom hornooravských katolíkov a zároveň bol aj ich dekanom. Významnou mierou sa podieľal na rekatolizácii hornej Oravy v polovici 17. storočia.

1659 V tomto roku sa spomína v Trstenej ako richtár istý Juraj Trstenský, ktorý v tom čase mal 32 rokov a bol pôvodom z osady Chyžné v niekdajšej Oravskej stolici.

1665 Gróf  Štefan Tököli, župan Oravskej župy a majiteľ mesta Kežmarok, riešil spornú záležitosť vtedajšieho richtára Trstenej Juraja Trstenského, ktorý bol v tom čase značne zadĺžený. Mesto si od tohto času mohlo pod dohľadom Oravského panstva voliť svojho richtára.

1673 – 1705 V týchto rokoch pôsobili v duchovnej správe pre Trstenú istý Mikinič (1673), Stanislav Ján Podsklanský (1690 – 1692) a Ján Rybársky (1692 – 1705).

1681 Konvent v Kláštore pod Znievom vydal svedeckú listinu pre Trstenú o strate mestských privilégií na požiadanie mešťanov Michala Fábryho a Samuela Štefanidesa. Tento dokument bol v Kláštore pod Znievom vydaný vďaka žiadosti vtedajšieho trstenského richtára Ondreja Paldia, ktorý v tom čase v Krakove vypovedal pred krajinským sudcom Adamom Forgáčom vo veci straty mestských privilegiálnych listín.

1686 – 1687 V Trstenej niekoľko mesiacov bolo ubytované cisárske vojsko, ktoré malo zabezpečiť pokoj na hraniciach s Poľskom a urovnanie lokálnych vzbúr po potlačení stavovského povstania Imricha Tököliho. Podľa zachovaného dobového dokumentu financovanie ubytovania a stravovania cisárskeho vojska mesto Trstená vyšlo na viac ako 2814 zlatých a 40 denárov.

1688 Gróf Juraj Erdödy ako župan Oravskej stolice potvrdil listinou, že dedičný richtár v Trstenej Juraj Trstenský starší na základe toho, že sa pridal k stavovskému odboju proti cisárovi na stranu veľmoža Imricha Tököliho stratil právo na polovicu úradu dedičného richtára (šoltýsa) v tomto meste. Jeho syn Juraj Trstenský mladší za vojenské zásluhy v cisárskom vojsku získal pre seba tento úrad a zároveň panovník ho priznal aj jeho príbuzným Jurajovi a Matúšovi Trstenským.

1688 Na mestskom úrade v Trstenej sa začala viesť úradná mestská kniha, ktorá sa na zaznamenávanie administratívnych a právnych úkonov používala až do roku 1847.

1694 V mestskej knihe je zaznamenaný učiteľ miestnej školy Martin Sčechovič v súvislosti s kúpnopredajnou zmluvou, ktorá bola uzatvorená pred vtedajšími predstaviteľmi mestskej rady.

1698 V mestečku Trstená bolo 24 usadlostí, ktoré dávali farárovi drevo.

1699 V Trstenej je zaznamenaných 25 usadlostí.

1700 V Trstenej je uvedených 23 usadlostí.

Marek Ďurčo

Spracované podľa: M. Ďurčo: Vznik farnosti v stredovekom mestečku Trstená a najstaršie privilégia. Trstená 2011, ISBN 978-80-970760-9-2