Pyžamová omša …

          Milí bratia a sestry, 
pyžamová omša – takto nazvala jedna matka účasť, aj keď plne venovanú sledovaniu bohoslužby v nedeľu v jej domácnosti cez televíziu alebo rozhlas, predsa len nie v živom spoločenstve s ostatnými veriacimi počas obdobia, kedy otcovia biskupi dišpenzovali veriacich od účasti na svätej omši v nedeľu a prikázané sviatky. 
          Dišpenz, teda nemožnosť účasti pre pandemické opatrenia na svätej omši bez hriechu, skončil. Mnohí z nás si ho na vlastné triko – ako sa vraví – predlžujú a nezúčastňujú sa bohoslužieb ani po skončení dišpenzu. Treba zdôrazniť, že je potrebné aj dnes, keď v našej farnosti opäť prichádza doba s obnovenými opatreniami, že po skončení tejto druhej vlny pandémie v lokálnom meradle, zúčastňovať sa bohoslužieb v nedele a prikázané sviatky, akonáhle nám to okolnosti dovolia. 
          Vzhľadom na opatrenia okresného hygienika, ktorý zakázal verejné zhromaždenia na otvorenom priestranstve a vnútri platia skôr stanovené odstupy, je potrebné ich zachovať. A ako farár tejto farnosti prosím, aby ten, kto pre svoje okolnosti, ako je karanténa alebo vek, či iné rizikové faktory sledoval posvätné obrady z televízie alebo kanálov pre našu farnosť bez výčitiek a s vedomím, že nehreší. 
          No povinnosťou ostáva aj v takom prípade aktívna účasť aj pri elektronických médiách so všetkými úkonmi a odpoveďami aj spevom, ako je to pri fyzickej účasti na svätej omši. Bez postranných činností. A okrem toho je potrebné nedeľu zasvätiť Bohu a svojmu oddychu modlitbou, návštevou nemocných alebo starých a budovaním dobrých vzťahov so svojimi blízkymi. Všetkým zdravým a bez povinnosti karantény sa patrí a treba ísť do chrámu. Do spoločenstva. 
          Veľkosť sluhu – a to sme my všetci ako Boží sluhovia – sa nemeria ani tak kvantitou vykonanej práce, ale veľkosťou pána, ktorému slúži. Preto si vyhraďme čas na svätú omšu v kostole alebo doma. Aby nebola len formalitou účasť na nej, cesta do kostola a z kostola, alebo len „pyžamová“ – teda bez potreby vychystať sa na cestu do kostola a z neho, ale v živom spoločenstve viery a lásky s celou Cirkvou. 

Pochválený buď Ježiš Kristus! 

Juraj Spuchľák, dekan – farár